www.glnt.edupage.org

 

Home

  Trieda   Škola   Fotky   Rozvrh   KnihaNávštev   Linky   Kontakt   Kukni

TOPlist

Škola  

1.B GLN

 

 

poznámky z geografie 1.časť 

 

HUMÁNNA GEOGRAFIA

Humánna geografie sa zaoberá štúdiom socioekonomickej sféry. Socioekonomická sféra je tvorená ľudskou spoločnosťou a jej hospodárskou činnosťou. Jednotlivé zložky socioekonomickej sféry sú: obyvateľstvo, sídla, poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, služby a cestovní ruch.

Základná zložka socioekonomickej sféry – obyvateľstvo, sa rozdeľuje podľa charakteru hospodárskej činnosti do štyroch sektorov:

 

1) Primárny sektor - zahrňuje činnosti spojené so získavaním základných surovín - lov, rybolov, ťažba surovín, poľnohospodárstvo

2) Sekundárny sektor - je charakterizovaný premiestňovaním a spracovaním surovín priemysel, stavebníctvo, nákladná doprava.

3) Terciárny sektor - poskytuje rôzne druhy služieb - služby obyvateľstvu, osobná doprava, obchod, cestovný ruch.

4) Kvartérny sektor - sústreďuje činnosti zaoberajúcu sa informáciami - školstvo, veda, výskum, prenos informácií.

 

 

 

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo - hlavná zložka socioekonomickej sféry. Geografický vedný odbor - geografia obyvateľstva - študuje zákonitosti priestorového rozmiestnenia obyvateľstva v rôznych historických, sociálnych a prírodných podmienkach.

RAST POČTU OBYVATEĽSTVA

V roku 2000 ľudstvo dosiahlo počtu 6 miliárd osôb. Počet obyvateľstva narastal nerovnomerne v rôznych historických obdobiach, súviselo to so stupňom rozvoja ľudskej spoločnosti a s celkovým dianím v spoločnosti (vojny, epidémie atd.).

V raste počtu obyvateľstva na Zemi existujú tri výrazné obdobia:

1)Neolitická revolúcia (prechod ľudstva od zberu plodín a lovu zvierat k poľnohospodárstvu v 7. a 6 tisícročie pr. n. l.). Zvýšené množstvo potravín vytvorilo podmienky pre rast počtu obyvateľstva.

2) Priemyselná revolúcia (od druhej polovice 18.storočia sa industrializácia šírila zo západnej Európy do ostatných európskych krajín a na ďalšie kontinenty). Revolúcia ovplyvnila rast počtu obyvateľstva a zasiahla i do územného rozmiestenia obyvateľstva.

3.)Technogenéza (obdobie od ˝. 20 st.- po dnešok) – rozvoj informatiky, medicíny.

Demografická revolúcia (cyklus):

Prebehla v štyroch fázach.

Na začiatku bol prírastok obyvateľstva malý vysoká pôrodnosť, vysoká úmrtnosť. (agrárna spoločnosť – jednoduché sídla, samozásobovanie, nízke nároky na život)

Druhá fáza bola charakterizovaná vysokou pôrodnosťou a znižujúcou sa úmrtnosťou – predlžovaním dĺžky ľudského života. (prechodová spoločnosť – ku industriálnej)

Tretia fáza sa pôrodnosť a úmrtnosť ustaľuje na nízkych hodnotách – znižuje sa pôrodnosť aj úmrtnosť.(industriálna spol. – s vysokými nárokmi na život).

V štvrtej fáze je veľmi nízky prírastok až úbytok obyvateľstva.(postindustriálna spoločnosť – luxus, emancipácia žien, sebectvo, vysoká životná úroveň)

ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA

Obyvateľstvo sveta je veľmi rôznorodé. Rozlišovacie znaky obyvateľstva sú biologické, kultúrne a ekonomické.

Biologické znaky sem patrí pohlavie, vek a celkový telesný vzhľad.

Kultúrne znaky zahrňujú národnosť, jazyk, vzdelanosť a náboženstvo

Ekonomické ukazovatele sú hospodárska, činnosť a zamestnanosť obyvateľstva.

ZLOŽENIE OBYVATEĽSTVA

a) Pohlavie

Prirodzené biologické zákony spôsobili, že počet mužov a žien je na svete približne rovnaké. (Chlapcov sa rodí viac ako dievčat, ale mužská úmrtnosť je vyššia, preto dochádza vo vyšších vekových skupinách k vyrovnaniu počtu medzi oboma pohlaviami). Rozdiely vidieť, medzi rozvinutým svetom – muži umierajú skôr ako ženy. Rozvojové krajiny sú typické vyššou úmrtnosťou žien ako mužov. Súvisí to s postavením mužov a žien v spoločnosti.

b) Vekové zloženie obyvateľstva

Podľa veku obyvateľstvo delíme do skupín:

l) skupina predproduktívneho veku (do 14 rokov)

2) skupina produktívneho veku (14-65 rokov)

3) skupina poproduktívneho veku (nad 65 rokov)

Vo vekovom zložení obyvateľstva môžu byť medzi jednotlivými krajinami veľké rozdiely - závisí to na stupni ich hospodárskeho-spoločenského rozvoja.

 

 

 

 

Grafické znázornenie vekového zloženia tzv. vekové pyramídy, ktoré znázorňujú prípadné deformácie vo vekovej skladbe populácie.

TYP A -pyramída – zobrazuje progresívny typ populácie, vysoký podiel mladého obyvateľstva, vždy nasledujúci ročník je početnejší(menej rozvinuté krajiny)(Čína, Africké krajiny)

TYP B –zvon – stacionárna populácia, ročné počty narodených zostávajú rovnaké a ich početnosť najmä v detskom veku je približne rovnaká.(Slovensko)

TYP C –urna – zmenšovaním počtu narodených, predstavuje regresívny typ vekovej štruktúry. (rozvinuté krajiny, Maďarsko)

TYP D – kvapkovitý, vymieranie s chýbajúcou detskou zložkou obyvateľstva.(niektoré kmene.)

 

 

 

vek

 

 

 

početnosť

 

 

 

 

 

 

c) RASOVÉ ZLOŽENIE OBYVATEĽSTVA

Rasa je skupina ľudí, ktorú spája dlhodobý spoločný vývoj, V jeho priebehu sa vplyvom rozmanitého prostredia vytvorili rovnaké morfologické a fyziologické znaky (farba pleti, farba a tvar vlasov, očí, tvar lebky, nosa atd.).

Na základe týchto znakov sa ľudstvo rozdeľuje na rasy:

1) Rasa europoidná (biela)

2) Rasa mongoloidná (žltá)

3) Rasa ekvatoriálna (čierna) - táto rasa sa delí na dve skupiny - negroidná (Afrika, USA, Brazília) a australoidná (Nová Guinea, Melanézia, Južná India).

(Niektorí antropológovia považujú rasové skupiny negroidné a australoidné za samostatné rasy) .

Najčastejšími miešancami sú:

mestici (miešanci indiánov a belochov t. j. rasy mongoloidnej a europoidnej)

mulati (miešanci černochov a belochov)

zambovia (miešanci indiánov a černochov).

Podiel rás na svetovej populácií a hlavné oblasti ich rozšírenia:

1) Rasa europoidná (asi 45 % obyvateľstva)

Hlavné oblasti rozšírenia: Európa, severná Afrika (Arabi), juhozápadná Ázia, India a prisťahované obyvateľstvo Severnej Ameriky, Južnej Ameriky, južná a východná Austrália.

2) Rasa mongoloidná (asi 40 % obyvateľstva)

Hlavné oblasti rozšírenia: východná, severovýchodná a juhovýchodná Ázia a pôvodné obyvateľstvo Ameriky.

3) Rasa ekvatoriálna (asi 11 % obyvateľstva)

Hlavné oblasti rozšírenia:

negroidná skupina (asi 10 % obyvateľstva) - Afrika na juh od Sahary a presťahované obyvateľstvo Ameriky,

australoidná skupina (asi l % obyvateľstva) sever Austrálie, Nová Guinea a Sri Lanka.

4) Zmiešané rasové skupiny (asi 4 % obyvateľstva)

Europoidná + australoidná - Srí Lanka, Maledivy

Australoidníá + mongoloidná - Polynézia

Europoidná + negroidná - východná Afrika, Latinská Amerika

Europoidná + mongoloidná - Latinská Amerika, stredná Ázia

 

 

d) JAZYKOVÁ A NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA

Národ je spoločenstvo ľudí, ktoré sa vyznačuje spoločným historickým vývojom na jednom územnom celku, s rovnakým stupňom spoločenského a hospodárskeho rozvoja, spoločnou kultúrou, jazykom a tradíciou .

 

Na Zemi existuje viac než 2000 národu, ktoré sa výrazne líšia počtom svojich príslušníkov.

Najrozšírenejšie jazyky sveta 1997

Jazyk

obyvateľov.

l

čínština

1150

2

angličtina

400

3

ruština

300

4

hinduiština

290

5

arabčina

200

6

španielčina

200

7

portuga1čina

180

8

bengálčina

180

9

francúzština

150

10

japončina

125

 

 

 

 

 

 

 

.

Filológovia rozoznávajú na svete asi 6000 jazyku. Jazyky, ktoré sa vyvinuli zo spoločného jazykového základu tvoria tzv. jazykové rodiny, ktorých sa rozlišuje asi 30.

Najväčšími jazykovými rodinami sú indoeurópska(47%) a čínskotibetská (22%).

Do indoeurópskej rodiny sa zaraďujú slovanská, baltská, germánska, keltská, indoiránska jazyková skupina.

 

 

e) VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA

Úroveň vzdelania obyvateľstva:

primárne – základné,

sekundárne – stredné  

vysokoškolské - univerzitné

Negramotnosť, analfabetizmus (neznalosť písať a čítať) 75% Ázia, 15% Afrika,6% Latinská Amerika.

Niektoré kmene, tradícia predávania informácií ústne: „keď zomrie jeden starý človek akoby zhorela jedna knižnica“

 

f) RELIGIÓZNA ŠTRUKTÚRA

Náboženstvo je určitá forma spoločenského vedomia. Je súčasťou života spoločnosti, pôsobí na myslenie a chovanie ľudí. Typickým príkladom pôsobenia na populačnú politiku a demografický vývoj - vysoká pôrodnosť v niektorých častiach sveta napr. v juhovýchodnej Ázií.

čšina náboženstiev si vytvorili svoju organizáciu - cirkev, ktorá sa stará o jej rozvoj a šírenie.

Náboženstvo s najväčším počtom veriacich, ktorá má celosvetovú pôsobnosť, nazývame svetové náboženstvo.

1) Kresťanské náboženstvo:

rímskokatolícke (južná, západná Európa, Latinská Amerika), gréckokatolícke (východná Európa -Gréci),

pravoslávne(východná a juhovýchodná Európa –Rusi), protestantské (severná Európa, Nemecko, USA, Austrália)

2) Islam – moslimské alebo mohamedánske náboženstvo -

Islam -Arabské krajiny. Moslimské náboženstvo je v severnej

Afrike, juhozápadnej a juhovýchodní Ázií.

3) Hinduizmus - jedno z najstarších náboženstiev na svete. Hinduizmus je najrozšírenejšie náboženstvo v južnej Ázií. Hinduistické komunity existujú v Latinskej Amerike, Afrike a v poslednej dobe i v Európe.

4) Budhizmus - nábožensko-filozofický systém nazvaný podľa zakladateľa Budhu (563-483 pr. n. 1.)

Budhistické náboženstvo vzniklo ako reforma hinduizmu, je rozšírené v južnej a juhovýchodnej Ázií.

Iné náboženstvá menšieho zastúpenia: judaizmus(Židia), šintoizmus(Japonsko)

Dynamika obyvateľstva

PRIRODZENÝ POHYB OBYVATEĽSTVA

Rast počtu obyvateľstva na Zemi závisí na pomere medzi počtom narodených a zomretých jedincov.

pôrodnosť (natalita) - Počet narodených deti za určité časové obdobie (za 1 rok) uvádza sa v prepočte na 1000 obyvateľov. (V 50 – rokoch dosahovala 35%o časnosti je len 26%o)

úmrtnosť (mortalita -Počet zomretých za určité časové obdobie (obvykle za l rok) - uvádza sa v prepočte na 1000 obyvateľov danej oblasti.

Pôrodnosť je ovplyvňova:

podielom a počtom žien v tzv. ferti1nom veku

spoločensko-hospodárskymi pomermi

postavením ženy v rodine a v spoločnosti

životnou úrovňou.

Úmrtnosť je ovplyvňovaná:

a) s celkovou životnou úrovňou

b)s úrovňou lekárskej starostlivosti.

Výsledkom týchto protichodných procesov je prirodzený pohyb obyvateľstva. Ak je pôrodnosť vyššia ako úmrtnosť, ide o prirodzený prírastok, ak je pôrodnosť nižší než úmrtnosť, ide o prirodzený úbytok obyvateľstva.

Pp= N/S.1000 – M/S.1 000

Pp prirodzená prírastok,N- počet narodených, S - priemerný počet obyvateľov, M – počet zomretých.

Podľa prirodzeného pohybu obyvateľstva delíme svet na 2 skupiny.

a) skupina zahrnuje prevažnú väčšinu krajín Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Prirodzený prírastok v týchto krajinách je okolo 30 %0. Je tu vysoká pôrodnosť a v dôsledku rozsiahlych zdravotníckych opatrení poklesla úmrtnosť detí

b)Vyspelé krajiny Európy a Severnej Ameriky. Prirodzený prírastok v tejto skupine je 5-10 %0. Nízky prírastok sa vysvetľuje zvýšeným podielom obyvateľstva starších vekových skupín, zvýšenou zamestnanosťou žien a nízkej pôrodnosti.

 

 

 

 

 

 

 

MECHANICKÝ POHYB OBYVATEĽSTVA

Rast počtu obyvateľstva závisí tiež od mechanického pohybu obyvateľstva .

a) Sťahovanie (migrácia) Jedná sa o pohyb obyvateľstva spojený so zmenou miesta pobytu.

Migrácia sa delí na:

migrácia trvalá (s konečnou zmenou trvalého pobytu),

migrácia dočasná (presídlenie na obmedzenú dobu),

migrácia sezónna (premiestňovanie behom určitých období roku –dovolenky, služobné cesty)

migrácia denná (pravidelné dochádzanie za prácou a do školy).

P=(N-M+E-I)/S

N- natalita, M – mortalita, E – emigrácia, I- imigrácia, S - priemerný počet obyvateľov

Rozlišuje sa migrácia vonkajšia (za hranice štátu) a migrácia vnútorná (v rámci štátu – napr. urbanizácia).

K vonkajšej migrácií patrí emigrácia (vysťahovanie) a imigrácia (prisťahovanie). Kde sú dôvody hlavne ekonomické, politické a náboženské. Cieľom sú vyspelé štáty Európy a Severnej Ameriky.

Vnútorná migrácia je spojená najmä s urbanizáciou.

 

 

ROZMIESTNENIE OBYVATEĽSTVA NA ZEMI

Ľudstvo osídlilo zemský povrch nerovnomerne. Asi 5 % celkovej rozlohy súše z toho pripadá: 75% -Euroázia,5% S.Amerika,11% Afrika, 8% Južná Amerika,1%Austrália a oceánia)

Rozmiestnenie obyvateľstva ovplyvnilo:

Prírodné faktory:

a)Vzdialenosť od morského pobreží. Polovica ľudstva je sústredená na území vzdialenom menej než 200 km od pobreží.

b)Nadmorská výška.

60 % obyvateľstva žije v nadmorské výške do 200 m. n. m.

c)Podnebné podmienky.

čšina obyvateľstva žije v miernych a teplých podnebných pásmach.

Socioekonomické faktory:

V minulosti z hľadiska poľnohospodárstva bolo najviac osídlených oblastí s kvalitnými pôdami a s vhodnými klimatickými pomermi.

V období rozkvetu priemyslu boli osídlené oblasti ťažby a spracovania nerastných surovín..

V 20 storočí sa stal hlavným činiteľom pre rozmiestnenie obyvateľstva proces urbanizácie.

 

Dôležitým ukazovateľom rozmiestnenia obyvateľstva je hustota zaľudnenia t. j. pomer počtu obyvateľov obývaného územia.

 

HLAVNÉ ZOSKUPENIE OBYVATEĽSTVA

Približne ˝ svetového obyvateľstva žije v dvoch ázijských zoskupeniach (Východná Ázia: Čína, Japonsko), (Južná Ázia –India, Bangladéš, Pakistan, INDONÉZIA) – s výnimkou Japonska, žije väčšina ľudí vo vidieckych sídlach a prevažne pracujú v poľnohospodárstve.

 Európa (hl.Nemecko, Bemelux, Veľká Británia)

 Severovýchodné pobrežie Severnej Ameriky, Juhovýchod Kanady, Juhozápad USA - Kalifornia - má najvyššiu hustotu v urbanizovaných priestoroch a prevažne pracujú v priemyselnej oblasti.

Juhovýchodné pobrežie Brazílie a oblasť La Platy

Oblasť dolného toku rieky Níl

Juhovýchodná Austrália – Nový Južný Weles, Sidney

 

 

 

 

1994

2015

2050

l

Čína

1209

l

Čína 1441

l

India

1640

2

India

919

2

India 1264

2

Čína

1606

3

USA

261

3

USA

309

3

Pakistan

382

4

Indonézia

195

4

Indonézia

252

4

USA

349

5

Brazília

159

5

Pakistan

236

5

Nigéria

339

6

Rusko

147

6

Brazília

210

6

Indonézia

319

7

Pakistan

137

7

Nigéria

191

7

Brazília

264

8

Japonsko

125

8

Bangladéš

175

8

Bangladéš

239

9

Bangladéš

118

9

Rusko

142

9

Etiópia

194

10

Nigéria

109

10

Japonsko

126

10

Zair

164

 

Tab.najľudnatejšie štáty sveta

 

 

Sídla

Osídlenie je súbor sídel na území, v ktorých prebiehajú základné aktivity obyvateľstva.

Diferenciácia sídel:

Sídlo: základná jednotka osídlenia, ktorú tvorí akékoľvek obývané a priestorovo

oddelené zoskupenie bytových a nebytových objektov

Obec: Samostatný samosprávny územný celok, ktorý tvorí jedno alebo viac sídel. (Zdržuje občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt.).

Obec delíme na: a) vidiecka obec(rozptýlená, skupinová)

b) mesto

vidiecka obec sídlo alebo zoskupenie sídiel s malým počtom obyvateľov prevažne do 2000 obyvateľov.

mesto je sídlo alebo zoskupenie sídel, ktorého počet obyvateľov sa pohybuje v rozpätí prevažne od 2000 do 100 000 obyvateľov.

 

 

 

Integrácia sídel

Zlučovanie a zrastanie sídel, zosilňovanie vzájomných väzieb medzi sídlami.

veľkomesto: viac obyvateľov ako 100 000

metropola: je veľkomesto, ku ktorému spadá určité väčšie územie. Je sídlom centrálnych inštitúcií a orgánov. (okolo 500 000 ľudí) Svetové metropoly: New York, Mexiko City)

kontinentálne metropoly: Brusel, Montreál, štátne a národné metropoly.

mestská aglomerácia: je zoskupenie mesta a okolitých sídel s intenzívnymi vzájomnými väzbami. (mesto vytvára so svojimi aglomerovaným zázemím súvislý celok nerešpektujúci administratívne hranice. (Bratislava, Budapešť, Varšava)

konurbácia: zoskupenie miest, ktoré sú navzájom prepojené a v jednotlivých funkciách sa navzájom dopĺňajú (Liverpool – Manchaster, Porýnie –Porúrie)

Megalopolis: rozsiahle územie, na ktorom sú aglomerácie, veľkomestá a mestá navzájom úzko prepojené, prípadne i zrastené do jedného celku. Môže sa rozprestierať aj na niekoľkých kilometroch- (ide o superkonurbáciu) (Východo - atlantický megalopolis: (Bos-Was), veľkých jazier (Chi – Pits),Togaído (Tokio-Nagoja-Ósaka)

 

 

Štruktúra sídel:

A)vonkajšia

a)veľkostná štruktúra- progresívna ( Južná Amerika), stagnácia(New York),regresívna(Banská Štiavnica).

b)funkčná štruktúra: sídla s vlastnou ekonomickou základňou a bez ekonomickej základne(spálne) (monofunkčné, polyfunkčné).

B)vnútorná – je výsledkom komplikovaného historického vývoja, počas ktorého prebieha jeho vnútorná diferenciácia. Čím je mesto staršie tým je jeho vnútorná diferenciácia zložitejšia.

(rôzna architektúra, rozmiestnenie na základe budovania centra v rozličných historických obdobiach.)

Urbanizácia: prejav vnútornej migrácie pohyb obyvateľstva do miest. Podiel mestského obyvateľstva vo všeobecnosti narastá po roku 2000 až presahuje polovicu svetovej populácie.

V menej rozvinutých krajinách, tento trend narastá (mestá sa dostávajú na úroveň štátov –Latinská Amerika). Ale maximum bude menšie ako bolo v rozvinutých krajinách,

Viac rozvinutých regiónoch tento trend klesá. Najviac mestského obyvateľstva bolo v roku 1955 -1960.

Prognóza do budúcnosti, trend bude klesať aj v rozvojových krajinách.

 

Hospodárstvo

1. Základné fázy ekonomického cyklu: recesia (kríza), depresia(dno), expanzia (oživenie), konjunktúra (vrchol).

2. Základné hospodárske sektory: primárny, sekundárny, terciárny, kvartérny.

3. HDP = hrubý domáci produkt.

Je to súčet finálnych výrobkov a služieb vytvorených na území daného štátu vyjadrený v bežných cenách spravidla za rok.

Poľnohospodárstvo

Primárna sféra hospodárstva: poľnohospodárstvo, lesohospodárstvo, rybolov, lov zveri, ťažba nerastných surovín.

Hlavným obsahom poľnohospodárstva je – biologická prvovýroba

Lokalizáciu poľnohospodárstva na svete ovplyvňujú

prírodné –(teplota, zrážky, vietor, svetlo), pôda (typ pôdy, druh pôdy, úrodnosť), reliéf (nadmorská výška, svahovitosť),

socioekonomické činitele – (úroveň spoločnosti, doprava, trh, vlastníctvo pôdy, pracovná sila, veľkosť poľnohospodárskeho závodu, mechanizácia, chemizácia a intenzita výroby).

Delí sa na: rastlinnú a živočíšnu

Základom rastlinnej výroby je poľnohospodárska pôda: a) orná,

s trvale trávnatými porastami, a s trvalými kultúrami.

a)rastlinná výroba sa delí na: produkcia potravín, krmovín, technických plodín, pochutín.

(obilniny, zemiaky, ľan, konope, bavlník, cukrová repa, olejniny, vinič, chmeľ, ovocie, čaj, káva…)

b)živočíšna výroba: produkty pre výživu obyvateľstva: mäso, vajcia, mlieko., spracovateľský priemysel: vlna, koža., ťažná sila

Typy poľnohospodárskej krajiny:

Oráčinová krajina - vyznačuje sa nedostatkom stromovej vegetácie, má vysokú hustotu obyvateľstva a dopravných sietí. Podiel ornej pôdy z celkovej poľnohospodárskej pôdy je viac ako 60 %. Vyskytuje sa väčšinou na nížinách, v kotlinách a pahorkatinách. Prevažuje tu pestovanie obilnín, technických plodín a krmovín na ornej pôde. Všetko sú to prevažne jednoročné rastliny.

Trávnatá lúčno-pasienkarska krajina - zásah človeka v trávnatej krajine nie je veľký. V porovnaní s oráčinovou krajinou má viac stromovej vegetácie, značčasť je porastená krovinami. Územie je riedko osídlené, má riedku sieť komunikácií. Nachádza sa na území, kde človek odstránil pôvodnú lesnú vegetáciu a nahradil ju trávnatou plochou. Okrem chovu dobytka a oviec sa využíva na cestovný ruch.

Krajina so zmiešanými kultúrami - je územie, kde sa striedajú malé plochy lesov, oráčiny, trávnatých plôch a osobitých sídelných celkov. Tento typ krajiny sa viaže na silne členitý podhorský a horský reliéf. Súvisí s rôznym spôsobom kolonizácie (predovšetkým banícka a valašská kolonizácia).

Krajina s výrazným podielom trvalých kultúr - patria sem rozsiahle plochy vinohradov, ovocných sadov, záhrad, plantáží, chmeľníc. Krajina sa väčšinou špecializuje na jednu plodinu, ktorá má výrazný trhový charakter. Sú tu špecifické poľnohospodárske stavby a aj osobité spoločenské zvyklosti.

Prímestská poľnohospodárska krajina - môže mať všetky kategórie poľnohospodárskej pôdy v závislosti od polohy mesta. Základom je orientácia poľnohospodárstva na plodiny a produkty, ktoré obyvateľstvo mesta potrebuje ku každodennej obžive a životu. Ide najmä o mlieko, mäso, zeleninu, ovocie a kvety.

Poľnohospodárske závody

Intenzívny poľnohospodársky závod má vysoké vstupy a vysoké výstupy na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy. Vyznačuje sa pomerne značnou potrebou ľudskej práce a veľké investície. Uplatňuje sa na malých plochách v husto osídlených oblastiach.

Extenzívny poľnohospodársky závod má nízke vstupy a výstupy na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy. Uplatňuje sa v riedko osídlených oblastiach, kde poľnohospodári môžu využívať pestovanie plodín a chov dobytka na veľkých plochách pri minimálnych investíciach.

Tri najvýznamnejšie plodiny, ktoré majú celosvetový význam vo výžive obyvateľstva – pšenica, ryža, zemiaky.

Najvýznamnejšia kŕmna plodina a štát, ktorý je jej najväčším pestovateľom a vývozcom - kukurica, jej najväčším pestovateľom a vývozcom je USA,

3 štáty, ktoré sú najväčšími producentmi cukru - USA, Rusko, Francúzsko

ť hlavných obilninárskych oblastí sveta: juhovýchodná Európa, juh európskej časti Ruska a Ukrajina,prérie v USA a Kanade, Laplatská oblasť južnej Ameriky, juhovýchodní Austrália.

Svetové prvenstvo v produkcii danej plodiny má a oblasti pestovania:

a) ryža – Čína –(Východná Ázia, Južná Čína,, Malajzia, Indonézia, Karibsko – Panamská oblasť)

b) kukurica – USA (Mexicko – Guatemala, Venezuela – Guayanský, Východná Afrika)

c) kávovník - Brazília

d) čajovník - India

Živočíšna výroba sveta sa zameriava na tieto hlavné druhy hospodárskych zvierat: hovädzí doby tok, ošípané a ovce.

Chov oviec: Austrália, Nový Zéland, Argentína

Chov kurčiat: (mäso, vajcia, perie) – Severná Amerika, Európa

Chov ošípaných (Čína, Holandsko, Belgicko, Dánsko, Kanada)

Priemysel

Moderný priemysel sa začal rozvíjať od poslednej tretiny 18. storočia premenou feudálnych manufaktúr na prvé feudálne závody v Anglicku.

Činitele, ktoré vplývajú na lokalizáciu priemyselných závodov: suroviny, energia, voda, pracovná sila, doprava, trh, poloha, finančný kapitál, ekologické činitele, aglomerácia.

Suroviny - majú rozhodujúci vplyv na lokalizáciu závodu v prípade, že je obťažné alebo ekonomicky nevýhodné suroviny prepravovať; napr. huty na výrobu železa, magnezitky, cukrovary, drevospracujúce závody.

Energia - v súčasnosti klesla závislosť lokalizácie priemyselných závodov od zdrojov energie. Iba priemyselné závody náročné na veľké objemy energetických zdrojov sa budujú v tesnej blízkosti ich ťažby. prípadne výroby; tepelné elektrárne, huty na výrobu železa.

Voda - od vody sú závislé priemyselné závody náročné na kvalitu vody alebo na veľký objem priemyselnej vody; pivovary, výroba kozmetiky, hlinikárne, výroba celulózy.

Pracovná sila - nielen dostatočné množstvo pracovnej sily, ale aj jej kvalifikácia, zručnosť a v poslednom čase aj cena pracovnej sily môže ovplyvniť lokalizáciu priemyselného závodu.

Doprava - dobré miestne aj medzi regionálne dopravné spojenie a jeho kvalita je dôležité na prepravu surovín a výrobkov a vplýva na lokalizáciu priemyselného závodu.

Trh, miesto odbytu - schopnosť oblasti odoberať výrobky priemyselného závodu je v niektorých prípadoch rozhodujúca; závody na výrobu stavebných hmôt, polygrafické závody, mäsokombináty.

Aglomerácia - lokalizácia priemyselného závodu do aglomerácie umožňuje využívať už existujúce zariadenia (vodovod, plynovod, elektrická sieť, sklady apod.).

Poloha - prihliada sa na prírodné podmienky územia s cieľom využiť ich pri stavbe závodu. Finančný kapitál - peniaze potrebné na investície, ich nedostatok spôsobuje ťažkosti pri budovaní nových závodov, prípadne pri rozvoji už existujúcich závodov.

Vládna politika - vláda môže rôznymi nariadeniami podporovať, prípadne brzdiť rozvoj priemyselných závodov v danom regióne.

Ekologické činitele - uplatňujú a zohľadňujú sa pri výbere konkrétneho miesta lokalizácie priemyselného závodu.

V mieste výskytu surovín sa lokalizujú tieto odvetvia priemyslu: sklársky, potravinársky, stavebných hmôt, drevársky.

 

Priemysel podľa postavenia výrobného procesu k východiskovým surovinám delíme na:

primárny - ťažba surovín zo zeme, oceánov a vzduchu (ťažobný priemysel), energetika

sekundárny - strojová veľkovýroba tovarov (spracovateľský priemysel),

terciárny - opravárenská činnosť, vybrané služby spojené s predajom priemyselných výrobkov.

Priemysel sa delí:

a)ťažobný priemysel

b)energetika

c) spracovateľský priemysel

Ťažobný priemysel:

Priemyselná výroba je tá časť materiálnej výroby, ktorá zahŕňa ťažbu nerastných surovín a palív

Nerastné suroviny delíme na tieto hospodársko-technické skupiny:

energetické - uhlie, ropa, zemný plyn,

metalurgické - železná ruda, bauxit, medená ruda, oloveno-zinkové rudy

chemické - síra, pyrit, draselná soľ

stavebné - vápenec, magnezit, tehliarske hliny, kaolín

ropa - Perzský záliv, Mexický záliv, Severné more, severná Afrika,

železná ruda - Austrália, Švédsko, India, Brazília, Rusko, Venezuela,

cínová ruda - Indonézia, Malajzia, Thajsko, Bolívia, Peru

medená ruda - Čile, Peru, Kanada, Zair, Zambia.

Oblasti, ktoré majú najväčšiu ťažbu:

A. Rusko, USA, Mexiko, Veľká Británia - zemný plyn

B. Taliansko, Poľsko, Španielsko - síra

C. Austrália, Jamajka, Guinea, Maďarsko - bauxit

D. Brazília, JAR, Ghana, India - mangán

E. Kanada, Austrália, Rusko, Kuba - nikel

F. Maroko, Tunisko, USA, Rusko - fosfáty

G. Zair, Zambia, Kanada - kobalt

Najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvie priemyslu v súčasnosti je strojárstvo dopravné strojárstvo a automobilový priemysel. Polovica produkcie je sústredená v USA a Rusku.

b) energetika

Hlavné tendencie vývoja svetového energetického hospodárstva:

rýchle tempo rastu spotreby energie,

zvyšovanie využívania primárnych zdrojov energie

zmeny vo využívaní zdrojov energie,

objavovanie a využívanie nových zdrojov energie existujúci a zvyšujúci sa rozpor medzi producentmi a spotrebiteľmi zdrojov energie.

Typy elektrární: (tepelné, hydroelektrárne, jadrové elektrárne), alternatívne zdroje využívania energie: (geotermálne zdroje, veterná energia, solárna energia, prílivová energia)

Hlavné problémy spojené s využívaním jadrovej energie sú nebezpečenstvo možnosti nehody jadrového reaktora a nevyriešená otázka skladovania rádioaktívneho odpadu z jadrových elektrární.

c)spracovateľský priemysel

hutníctvo: (výroba ocele: USA, KANADA, Japonsko)

strojníctvo:

-všeobecné strojárenstvo – výroba obrábacích strojov(Nemecko, Japonsko),

-dopravné strojárenstvo(automobily- Japonsko (Nissan, Huynday), Nemecko (Mercedes), USA(Schewrolet), Francúzko (Renault, Citroen, Pegueot), Veľká Británia(Rols Rois)),Španielsko – Seat, Česko –Škoda...)

-elektronika ( Nokia, Erikson, Motorola, Sonny,Panasonoic, Samsung, Orava,Toshiba)

- elektrotechnika

chemický priemysel(región J, a JV Ázie, Západoeurópsky, Severoamerický)

spotrebný priemysel: textilný(Japonsko, Čína), Odevný(Paríž, Rím, New York), obuvnícky, nábytkársky, klenotnícky(India, Španielsko, Turecko, Grécko)iné.

Potravinársky priemysel: - závody orientované na suroviny: liehovary, konzervárne, cukrovary... – závody orientované na spotrebiteľa – výroba potravinárskych polotovarov, pekárne...

Tabakový priemysel(Čína, USA)

Doprava, cestovný ruch a zahraničný obchod

Doprava je súhrn činností, ktorými sa uskutočňuje cieľavedomé premiestňovanie nákladov a osôb v priestore. Úlohou dopravy je teda premiestňovanie nákladov a osôb.

Dopravu podľa prostredia, v ktorom sa uskutočňuje, delíme na pevninskú, námornú a vzdušnú.

Pevninskú ďalej delíme na suchozemskú a vodnú.

Podľa druhu použitej dopravnej cesty existuje:

a) Železničb) ná doprava - významná je pri preprave veľkých nákladov na veľké vzdialenosti.

c) Cestná doprava - jej výhoda spočd) íva v pružnosti a schopnosti dopraviť osoby alebo tovar priamo na miesto doruče) enia.

f) Vnútrozemská vodná doprava - využíva sa pri preprave tovaru veľkých objemov, je lacnejšia ako predchádzajúce dve.

g) Potrubná doprava - využíva sa najmä pri preprave ropy, zemného plynu a iných kvapalín a plynov.

h) Námorná doprava - zabezpeči) uje medzinárodnú dopravu hromadného tovaru (ropa, uhlie, rudy, obilie, drevo).

j) Letecká doprava - využíva sa pri preprave osôb na veľké vzdialenosti, jej výhodou je rýchlosť.

k) Špeciálne druhy dopravy - používajú sa v oblastiach s osobitým hospodárskym využitím alebo v extrémnych prírodných podmienkach. Zaraďujeme sem lanovky, pásovú dopravu, úzkokoľajné železnice, nosičl) ov, ťažné zvieratá a pod.

Činitele, ktoré ovplyvňujú lokalizáciu dopravných systémov:

1) sídelno-geografické podmienky

2) hospodársko-geografické podmienky

3) poloha oblasti a prírodné podmienky

4) osobitne tvary reliéfu

Na rozvoj leteckej dopravy vplývajú najmä klimatické pomery: reliéf, veľké územné celky – veľké vzdialenosti.

Smery vývoja dopravy:

rast rýchlosti dopravných prostriedkov,

zvyšovanie prepravnej kapacity dopravných prostriedkov,

zjednotenie dopravných ciest, dopravných zariadení a dopravných prostriedkov,

koncentrácia prepráv na hlavné dopravné ťahy,

sústredenie pozornosti na znižovanie negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie.

Charakteristické črty oblastí s modernou dopravou:

dobre rozvinutá železničná aj cestná doprava s výraznou hierarchiou ciest a železníc, hustá sieť letísk, svoje miesto tu má aj vnútrozemská vodná doprava a potrubná doprava. Podľa osobitostí hospodárskych a prírodných podmienok vznikla aj široká škála špeciálnych druhov dopravy.

Železničná doprava: rozlišujeme štyri základné typy železničnej dopravy.

Európsky typ: historicky najstarší, využíva hustotu železničnej siete, ktorá bola už vybudovaná v začiatkom 19 storočia.. Hlavné prepravné ťahy sú už modernizované, Vyznačuje sa vysokou frekventovanosťou vlakov, ale menšími nákladmi. Elektrifikovaných bolo viac než tretina.(Švajčiarsko 100%, Norsko, Švécko...)

Severoamerický typ: riedka železničná sieť s moderným vybavením. Nízka frekvencia vlakov ale vysoké náklady. Priemerná prepravná vzdialenosť je dvojnásobkom svetového priemeru.. Nie je elektrifikovaná, ale má dieselelektrickú trakciu , ktorá je výhodná v nepriaznivo sklonenom teréne.

Ruský typ: je typický malou hustotou železničnej siete - elektrifikované. Presun obrovského materiálu na veľké vzdialenosti, intenzívne využívané.

Typ železníc v rozvojových krajinách: riedka, nevýkonná sieť tratí spájajúca najčastejšie náleziská surovín s vývoznými prístavmi. Zaostalý dopravný park, malá frekvencia vlakov.

Služby

Služby sú druhy ekonomickej činnosti poskytujúce užitočný efekt, vo sfére výrobnej s spotrebnej.

Druhy služieb a ich rozmiestnenie:

sociálna starostlivosť

zdravotnícka starostlivosť

školstvo

finančníctvo

administratíva a riadenie

maloobchod

zahraničný obchod

ubytovanie a stravovanie

telovýchova a rekreácia

Hierarchia služieb vznikla na základe:

a) výške dopytu po danom druhu služby.

b) veľkosťou sídla: čím väčšie sídlo tým viac služieb

Cestovný ruch

Predpoklady cestovného ruchu

Selektívne predpoklady: určuje, kto a v akej miere sa zúčastňuje cestovného ruchu ( urbanizač – typická aktivita mestského obyvateľstva, demografické –s rastúcou hustotou obyvateľstva narastá vzťah k cestovaniu, sociálne – ekonomická aktivita, zamestnaný ľudia, dôchodcovia)

Lokalizačné predpoklady: prírodné podmienky: reliéf, podnebie, vodstvo, zoskupene rastlín a živočíchov), kultúrnohistorické podmienky: kultúrne pamiatky, ľudová architektúra, chrámy..

Realizačné predpoklady: komunikačná dostupnosť: časová dostupnosť, materiálno technická základňa: ubytovacie a stravovacie možnosti, doplnkové zariadenia – športové, kultúrne).

Podľa prínosu hospodárstva delíme cestovný ruch :

pasívny cestovný ruch: vycestovanie turistov do inej krajiny(pasívna platová bilancia)

aktívny cestovný ruch: návšteva zahraničnými turistami(aktívna platová bilancia).

Oblasti cestovného ruchu

(horský, prímorský, kultúrnohistorický):

Horský cestovný ruch - predmetom záujmu je pestrý horský a vysokohorský reliéf, ktorý dáva možnosti na rozvoj letnej aj zimnej turistiky, horolezectva, zimných športov, rekreácie a klimatickej liečby.

Prímorský cestovný ruch - sústreďuje sa predovšetkým v blízkosti teplých morí. Medzi najnavštevovanejšie oblasti patrí európske Stredomorie, prímorské oblasti Atlantického a Tichého oceánu.

Kultúrnohistorický cestovný ruch - turisticky príťažlivé je veľké množstvo kultúrnohistorických zaujímavostí, najmä historicky dôležité mestá; môžeme sem zahrnúť aj púte (náboženský cestovný ruch).

Štáty, v ktorých sa na tvorbe hrubého domáceho produktu v súčasnosti významnou mierou podieľajú príjmy z cestovného ruchu:

Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Španielsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko.

Druhy cestovného ruchu :

Rekreácia - je časť voľného času, počas ktorého sa človek venuje obnove telesných a duševných síl. Napríklad práca v záhradke, chatárstvo a pod.

Agroturistika - je rekreácia na vidieku spojená s možnosťou zapojiť sa do atraktívnych poľnohospodárskych aktivít. Napríklad sušenie sena, dojenie kráv, zber ovocia a pod. (Poľovnícky )-Lov na niektoré druhy vzácnych zvierat.

Turisticko-športový cestovný ruch - zahŕňa veľkú škálu činností, môžu to byť letné, zimné alebo celoročné športy a činnosti.

Kúpeľno-liečebný cestovný ruch - poskytuje preventívnu liečebnú starostlivosť. Rozlišujeme minerálne a termálne kúpele, klimatické kúpele a prímorské kúpele.

Kuľtúrno-poznávací - jeho hlavnou úlohou je poznávanie. Navštevujú sa rôzne objekty - hrady. zámky, kaštiele, múzeá, skanzeny, galérie, jaskyne, vodopády, národné parky, kultúrno-spoločenské podujatia a pod.

Incentívny (veľtrhy, konferencie,výstavy)

Formy v CR: dané dĺžkou zájazdu

a)pobytový(týždňový, dvojtýždňový...)

b)hviezdicový

c)poznávací - putovný

Zahraničný obchod

Export - vývoz tovaru do zahraničia.

Import - dovoz tovaru zo zahraničia.

Pasívna platobná bilancia - v styku so zahraničím prevažujú výdaje nad príjmami.

Aktívna platobná bilancia - v styku so zahraničím prevažujú príjmy nad výdajmi.

 

 

 

 

Hot News

 

Bannery