 |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Home |
Trieda | Škola | Fotky | Rozvrh | KnihaNávštev | Linky | Kontakt | Kukni | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|
Škola | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
poznámky z geografie 1.časť
HUMÁNNA GEOGRAFIA Humánna geografie sa zaoberá štúdiom socioekonomickej
sféry. Socioekonomická sféra je tvorená Základná zložka socioekonomickej sféry – obyvateľstvo, sa rozdeľuje podľa charakteru hospodárskej činnosti do štyroch sektorov:
1) Primárny sektor - zahr ňuje činnosti spojené so získavaním základných surovín - lov, rybolov, ťažba surovín, poľnohospodárstvo2) Sekundárny sektor - je charakterizovaný premiest ňovaním a spracovaním surovín priemysel, stavebníctvo, nákladná doprava.3) Terciárny sektor - poskytuje rôzne druhy služieb - služby obyvate ľstvu, osobná doprava, obchod, cestovný ruch.4) Kvartérny sektor - sústre ďuje činnosti zaoberajúcu sa informáciami - školstvo, veda, výskum, prenos informácií.
Obyvate ľstvoObyvate ľstvo - hlavná zložka socioekonomickej sféry. Geografický vedný odbor - geografia obyvateľstva - študuje zákonitosti priestorového rozmiestnenia obyvateľstva v rôznych historických, sociálnych a prírodných podmienkach.RAST PO ČTU OBYVATEĽSTVAV roku 2000 ľudstvo dosiahlo počtu 6 miliárd osôb. Počet obyvateľstva narastal nerovnomerne v rôznych historických obdobiach, súviselo to so stupňom rozvoja ľudskej spoločnosti a s celkovým dianím v spoločnosti (vojny, epidémie atd.).V raste po čtu obyvateľstva na Zemi existujú tri výrazné obdobia:1)Neolitická revolúcia (prechod ľudstva od zberu plodín a lovu zvierat k poľnohospodárstvu v 7. a 6 tisícročie pr. n. l.). Zvýšené množstvo potravín vytvorilo podmienky pre rast počtu obyvateľstva.2) Priemyselná revolúcia (od druhej polovice 18.storo čia sa industrializácia šírila zo západnej Európy do ostatných európskych krajín a na ďalšie kontinenty). Revolúcia ovplyvnila rast počtu obyvateľstva a zasiahla i do územného rozmiestenia obyvateľstva.3.)Technogenéza (obdobie od ˝. 20 st.- po dnešok) – rozvoj informatiky, medicíny. Demografická revolúcia (cyklus): Prebehla v štyroch fázach. Na za Druhá fáza bola charakterizovaná vysokou pôrodnos ťou a znižujúcou sa úmrtnosťou – predlžovaním dĺžky ľudského života. (prechodová spoločnosť – ku industriálnej)Tretia fáza sa pôrodnos ť a úmrtnosť ustaľuje na nízkych hodnotách – znižuje sa pôrodnosť aj úmrtnosť.(industriálna spol. – s vysokými nárokmi na život).V štvrtej fáze je ve ľmi nízky prírastok až úbytok obyvateľstva.(postindustriálna spoločnosť – luxus, emancipácia žien, sebectvo, vysoká životná úroveň)ŠTRUKTÚRA OBYVATE ĽSTVAObyvate ľstvo sveta je veľmi rôznorodé. Rozlišovacie znaky obyvateľstva sú biologické, kultúrne a ekonomické.Biologické znaky sem patrí pohlavie, vek a celkový telesný vzh Kultúrne znaky zahr ňujú národnosť, jazyk, vzdelanosť a náboženstvoEkonomické ukazovatele sú hospodárska, činnosť a zamestnanosť obyvateľstva.ZLOŽENIE OBYVATE ĽSTVAa) Pohlavie Prirodzené biologické zákony spôsobili, že po čet mužov a žien je na svete približne rovnaké. (Chlapcov sa rodí viac ako dievčat, ale mužská úmrtnosť je vyššia, preto dochádza vo vyšších vekových skupinách k vyrovnaniu počtu medzi oboma pohlaviami). Rozdiely vidieť, medzi rozvinutým svetom – muži umierajú skôr ako ženy. Rozvojové krajiny sú typické vyššou úmrtnosťou žien ako mužov. Súvisí to s postavením mužov a žien v spoločnosti.b) Vekové zloženie obyvate ľstvaPod ľa veku obyvateľstvo delíme do skupín:l) skupina predproduktívneho veku (do 14 rokov) 2) skupina produktívneho veku (14-65 rokov) 3) skupina poproduktívneho veku (nad 65 rokov) Vo vekovom zložení obyvate ľstva môžu byť medzi jednotlivými krajinami veľké rozdiely - závisí to na stupni ich hospodárskeho-spoločenského rozvoja.
Grafické znázornenie vekového zloženia tzv. vekové pyramídy, ktoré znázor ňujú prípadné deformácie vo vekovej skladbe populácie.TYP A -pyramída – zobrazuje progresívny typ populácie, vysoký podiel mladého obyvate ľstva, vždy nasledujúci ročník je početnejší(menej rozvinuté krajiny)(Čína, Africké krajiny)TYP B –zvon – stacionárna populácia, ro čné počty narodených zostávajú rovnaké a ich početnosť najmä v detskom veku je približne rovnaká.(Slovensko)TYP C –urna – zmenšovaním po čtu narodených, predstavuje regresívny typ vekovej štruktúry. (rozvinuté krajiny, Maďarsko)TYP D – kvapkovitý, vymieranie s chýbajúcou detskou zložkou obyvate ľstva.(niektoré kmene.)
vek
po četnosť
c) RASOVÉ ZLOŽENIE OBYVATE ĽSTVARasa je skupina ľudí, ktorú spája dlhodobý spoločný vývoj, V jeho priebehu sa vplyvom rozmanitého prostredia vytvorili rovnaké morfologické a fyziologické znaky (farba pleti, farba a tvar vlasov, očí, tvar lebky, nosa atd.).Na základe týchto znakov sa ľudstvo rozdeľuje na rasy:1) Rasa europoidná (biela) 2) Rasa mongoloidná (žltá) 3) Rasa ekvatoriálna ( čierna) - táto rasa sa delí na dve skupiny - negroidná (Afrika, USA, Brazília) a australoidná (Nová Guinea, Melanézia, Južná India).(Niektorí antropológovia považujú rasové skupiny negroidné a australoidné za samostatné rasy) . Naj častejšími miešancami sú:mestici (miešanci indiánov a belochov t. j. rasy mongoloidnej a europoidnej) mulati (miešanci zambovia (miešanci indiánov a černochov).Podiel rás na svetovej populácií a hlavné oblasti ich rozšírenia: 1) Rasa europoidná (asi 45 % obyvate ľstva)Hlavné oblasti rozšírenia: Európa, severná Afrika (Arabi), juhozápadná Ázia, India a pris 2) Rasa mongoloidná (asi 40 % obyvate ľstva)Hlavné oblasti rozšírenia: východná, severovýchodná a juhovýchodná Ázia a pôvodné obyvate ľstvo Ameriky.3) Rasa ekvatoriálna (asi 11 % obyvate ľstva)Hlavné oblasti rozšírenia: negroidná skupina (asi 10 % obyvate australoidná skupina (asi l % obyvate ľstva) sever Austrálie, Nová Guinea a Sri Lanka.4) Zmiešané rasové skupiny (asi 4 % obyvate ľstva)Europoidná + australoidná - Srí Lanka, Maledivy Australoidníá + mongoloidná - Polynézia Europoidná + negroidná - východná Afrika, Latinská Amerika Europoidná + mongoloidná - Latinská Amerika, stredná Ázia
d) JAZYKOVÁ A NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA Národ je spolo čenstvo ľudí, ktoré sa vyznačuje spoločným historickým vývojom na jednom územnom celku, s rovnakým stupňom spoločenského a hospodárskeho rozvoja, spoločnou kultúrou, jazykom a tradíciou .
Na Zemi existuje viac než 2000 národu, ktoré sa výrazne líšia po Najrozšírenejšie jazyky sveta 1997
. Filológovia rozoznávajú na svete asi 6000 jazyku. Jazyky, ktoré sa vyvinuli zo spolo Najvä čšími jazykovými rodinami sú indoeurópska(47%) a čínskotibetská (22%).Do indoeurópskej rodiny sa zara ďujú slovanská, baltská, germánska, keltská, indoiránska jazyková skupina.
e) VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA Úrove ň vzdelania obyvateľstva:primárne – základné, sekundárne – stredné vysokoškolské - univerzitné Negramotnos Niektoré kmene, tradícia predávania informácií ústne: „ke ď zomrie jeden starý človek akoby zhorela jedna knižnica“
f) RELIGIÓZNA ŠTRUKTÚRA Náboženstvo je ur čitá forma spoločenského vedomia. Je súčasťou života spoločnosti, pôsobí na myslenie a chovanie ľudí. Typickým príkladom pôsobenia na populačnú politiku a demografický vývoj - vysoká pôrodnosť v niektorých častiach sveta napr. v juhovýchodnej Ázií.Vä čšina náboženstiev si vytvorili svoju organizáciu - cirkev, ktorá sa stará o jej rozvoj a šírenie.Náboženstvo s najvä čším počtom veriacich, ktorá má celosvetovú pôsobnosť, nazývame svetové náboženstvo.1) Kres ťanské náboženstvo:rímskokatolícke (južná, západná Európa, Latinská Amerika), gréckokatolícke (východná Európa -Gréci), pravoslávne(východná a juhovýchodná Európa –Rusi), protestantské (severná Európa, Nemecko, USA, Austrália) 2) Islam – moslimské alebo mohamedánske náboženstvo - Islam -Arabské krajiny. Moslimské náboženstvo je v severnej Afrike, juhozápadnej a juhovýchodní Ázií. 3) Hinduizmus - jedno z najstarších náboženstiev na svete. Hinduizmus je najrozšírenejšie náboženstvo v južnej Ázií. Hinduistické komunity existujú v Latinskej Amerike, Afrike a v poslednej dobe i v Európe. 4) Budhizmus - nábožensko-filozofický systém nazvaný pod ľa zakladateľa Budhu (563-483 pr. n. 1.)Budhistické náboženstvo vzniklo ako reforma hinduizmu, je rozšírené v južnej a juhovýchodnej Ázií. Iné náboženstvá menšieho zastúpenia: judaizmus(Židia), šintoizmus(Japonsko) Dynamika obyvate ľstvaPRIRODZENÝ POHYB OBYVATE ĽSTVARast po čtu obyvateľstva na Zemi závisí na pomere medzi počtom narodených a zomretých jedincov.pôrodnos úmrtnos ť (mortalita -Počet zomretých za určité časové obdobie (obvykle za l rok) - uvádza sa v prepočte na 1000 obyvateľov danej oblasti.Pôrodnos ť je ovplyvňovaná:podielom a po spolo čensko-hospodárskymi pomermipostavením ženy v rodine a v spolo čnostiživotnou úrov ňou.Úmrtnos ť je ovplyvňovaná:a) s celkovou životnou úrov ňoub)s úrov ňou lekárskej starostlivosti.Výsledkom týchto protichodných procesov je prirodzený pohyb obyvate ľstva. Ak je pôrodnosť vyššia ako úmrtnosť, ide o prirodzený prírastok, ak je pôrodnosť nižší než úmrtnosť, ide o prirodzený úbytok obyvateľstva.Pp= N/S.1000 – M/S.1 000 Pp prirodzená prírastok,N- po čet narodených, S - priemerný počet obyvateľov, M – počet zomretých.Pod ľa prirodzeného pohybu obyvateľstva delíme svet na 2 skupiny.a) skupina zahrnuje prevažnú vä čšinu krajín Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Prirodzený prírastok v týchto krajinách je okolo 30 %0. Je tu vysoká pôrodnosť a v dôsledku rozsiahlych zdravotníckych opatrení poklesla úmrtnosť detíb)Vyspelé krajiny Európy a Severnej Ameriky. Prirodzený prírastok v tejto skupine je 5-10 %0. Nízky prírastok sa vysvet ľuje zvýšeným podielom obyvateľstva starších vekových skupín, zvýšenou zamestnanosťou žien a nízkej pôrodnosti.
MECHANICKÝ POHYB OBYVATE ĽSTVARast po čtu obyvateľstva závisí tiež od mechanického pohybu obyvateľstva .a) S ťahovanie (migrácia) Jedná sa o pohyb obyvateľstva spojený so zmenou miesta pobytu.Migrácia sa delí na: migrácia trvalá (s kone migrácia do časná (presídlenie na obmedzenú dobu),migrácia sezónna (premiest ňovanie behom určitých období roku –dovolenky, služobné cesty)migrácia denná (pravidelné dochádzanie za prácou a do školy). P=(N-M+E-I)/S N- natalita, M – mortalita, E – emigrácia, I- imigrácia, S - priemerný po čet obyvateľovRozlišuje sa migrácia vonkajšia (za hranice štátu) a migrácia vnútorná (v rámci štátu – napr. urbanizácia). K vonkajšej migrácií patrí emigrácia (vys Vnútorná migrácia je spojená najmä s urbanizáciou.
ROZMIESTNENIE OBYVATE ĽSTVA NA ZEMIĽudstvo osídlilo zemský povrch nerovnomerne. Asi 5 % celkovej rozlohy súše z toho pripadá: 75% -Euroázia,5% S.Amerika,11% Afrika, 8% Južná Amerika,1%Austrália a oceánia)Rozmiestnenie obyvate ľstva ovplyvnilo:Prírodné faktory: a)Vzdialenos ť od morského pobreží. Polovica ľudstva je sústredená na území vzdialenom menej než 200 km od pobreží.b)Nadmorská výška. 60 % obyvate ľstva žije v nadmorské výške do 200 m. n. m.c)Podnebné podmienky. Vä čšina obyvateľstva žije v miernych a teplých podnebných pásmach.Socioekonomické faktory: V minulosti z h V období rozkvetu priemyslu boli osídlené oblasti ťažby a spracovania nerastných surovín..V 20 storo čí sa stal hlavným činiteľom pre rozmiestnenie obyvateľstva proces urbanizácie.
Dôležitým ukazovate ľom rozmiestnenia obyvateľstva je hustota zaľudnenia t. j. pomer počtu obyvateľov obývaného územia.
HLAVNÉ ZOSKUPENIE OBYVATE ĽSTVAPribližne ˝ svetového obyvate ľstva žije v dvoch ázijských zoskupeniach (Východná Ázia: Čína, Japonsko), (Južná Ázia –India, Bangladéš, Pakistan, INDONÉZIA) – s výnimkou Japonska, žije väčšina ľudí vo vidieckych sídlach a prevažne pracujú v poľnohospodárstve.Európa (hl.Nemecko, Bemelux, Ve ľká Británia)Severovýchodné pobrežie Severnej Ameriky, Juhovýchod Kanady, Juhozápad USA - Kalifornia - má najvyššiu hustotu v urbanizovaných priestoroch a prevažne pracujú v priemyselnej oblasti. Juhovýchodné pobrežie Brazílie a oblas ť La PlatyOblas ť dolného toku rieky NílJuhovýchodná Austrália – Nový Južný Weles, Sidney
Tab.naj ľudnatejšie štáty sveta
Sídla Osídlenie je súbor sídel na území, v ktorých prebiehajú základné aktivity obyvate ľstva.Diferenciácia sídel: Sídlo: základná jednotka osídlenia, ktorú tvorí akéko ľvek obývané a priestorovooddelené zoskupenie bytových a nebytových objektov Obec: Samostatný samosprávny územný celok, ktorý tvorí jedno alebo viac sídel. (Zdržuje ob čanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt.).Obec delíme na: a) vidiecka obec(rozptýlená, skupinová) b) mesto vidiecka obec sídlo alebo zoskupenie sídiel s malým po mesto je sídlo alebo zoskupenie sídel, ktorého po čet obyvateľov sa pohybuje v rozpätí prevažne od 2000 do 100 000 obyvateľov.
Integrácia sídel Zlu čovanie a zrastanie sídel, zosilňovanie vzájomných väzieb medzi sídlami.ve metropola: je ve ľkomesto, ku ktorému spadá určité väčšie územie. Je sídlom centrálnych inštitúcií a orgánov. (okolo 500 000 ľudí) Svetové metropoly: New York, Mexiko City)kontinentálne metropoly: Brusel, Montreál, štátne a národné metropoly. mestská aglomerácia: je zoskupenie mesta a okolitých sídel s intenzívnymi vzájomnými väzbami. (mesto vytvára so svojimi aglomerovaným zázemím súvislý celok nerešpektujúci administratívne hranice. (Bratislava, Budapeš konurbácia: zoskupenie miest, ktoré sú navzájom prepojené a v jednotlivých funkciách sa navzájom dop ĺňajú (Liverpool – Manchaster, Porýnie –Porúrie)Megalopolis: rozsiahle územie, na ktorom sú aglomerácie, ve ľkomestá a mestá navzájom úzko prepojené, prípadne i zrastené do jedného celku. Môže sa rozprestierať aj na niekoľkých kilometroch- (ide o superkonurbáciu) (Východo - atlantický megalopolis: (Bos-Was), veľkých jazier (Chi – Pits),Togaído (Tokio-Nagoja-Ósaka)
Štruktúra sídel: A)vonkajšia a)ve ľkostná štruktúra- progresívna ( Južná Amerika), stagnácia(New York),regresívna(Banská Štiavnica).b)funk čná štruktúra: sídla s vlastnou ekonomickou základňou a bez ekonomickej základne(spálne) (monofunkčné, polyfunkčné).B)vnútorná – je výsledkom komplikovaného historického vývoja, po čas ktorého prebieha jeho vnútorná diferenciácia. Čím je mesto staršie tým je jeho vnútorná diferenciácia zložitejšia.(rôzna architektúra, rozmiestnenie na základe budovania centra v rozli čných historických obdobiach.)Urbanizácia: prejav vnútornej migrácie pohyb obyvate ľstva do miest. Podiel mestského obyvateľstva vo všeobecnosti narastá po roku 2000 až presahuje polovicu svetovej populácie.V menej rozvinutých krajinách, tento trend narastá (mestá sa dostávajú na úrove ň štátov –Latinská Amerika). Ale maximum bude menšie ako bolo v rozvinutých krajinách,Viac rozvinutých regiónoch tento trend klesá. Najviac mestského obyvate ľstva bolo v roku 1955 -1960.Prognóza do budúcnosti, trend bude klesa ť aj v rozvojových krajinách.
Hospodárstvo 1. Základné fázy ekonomického cyklu: recesia (kríza), depresia(dno), expanzia (oživenie), konjunktúra (vrchol). 2. Základné hospodárske sektory: primárny, sekundárny, terciárny, kvartérny. 3. HDP = hrubý domáci produkt. Je to sú čet finálnych výrobkov a služieb vytvorených na území daného štátu vyjadrený v bežných cenách spravidla za rok.Po ľnohospodárstvoPrimárna sféra hospodárstva: po ľnohospodárstvo, lesohospodárstvo, rybolov, lov zveri, ťažba nerastných surovín.Hlavným obsahom po ľnohospodárstva je – biologická prvovýrobaLokalizáciu po prírodné –(teplota, zrážky, vietor, svetlo), pôda (typ pôdy, druh pôdy, úrodnos socioekonomické činitele – (úroveň spoločnosti, doprava, trh, vlastníctvo pôdy, pracovná sila, veľkosť poľnohospodárskeho závodu, mechanizácia, chemizácia a intenzita výroby).Delí sa na: rastlinnú a živo číšnuZákladom rastlinnej výroby je po ľnohospodárska pôda: a) orná,s trvale trávnatými porastami, a s trvalými kultúrami. a)rastlinná výroba sa delí na: produkcia potravín, krmovín, technických plodín, pochutín. (obilniny, zemiaky, ľan, konope, bavlník, cukrová repa, olejniny, vinič, chmeľ, ovocie, čaj, káva…)b)živo číšna výroba: produkty pre výživu obyvateľstva: mäso, vajcia, mlieko., spracovateľský priemysel: vlna, koža., ťažná silaTypy po ľnohospodárskej krajiny:Orá činová krajina - vyznačuje sa nedostatkom stromovej vegetácie, má vysokú hustotu obyvateľstva a dopravných sietí. Podiel ornej pôdy z celkovej poľnohospodárskej pôdy je viac ako 60 %. Vyskytuje sa väčšinou na nížinách, v kotlinách a pahorkatinách. Prevažuje tu pestovanie obilnín, technických plodín a krmovín na ornej pôde. Všetko sú to prevažne jednoročné rastliny.Trávnatá lú čno-pasienkarska krajina - zásah človeka v trávnatej krajine nie je veľký. V porovnaní s oráčinovou krajinou má viac stromovej vegetácie, značná časť je porastená krovinami. Územie je riedko osídlené, má riedku sieť komunikácií. Nachádza sa na území, kde človek odstránil pôvodnú lesnú vegetáciu a nahradil ju trávnatou plochou. Okrem chovu dobytka a oviec sa využíva na cestovný ruch.Krajina so zmiešanými kultúrami - je územie, kde sa striedajú malé plochy lesov, orá činy, trávnatých plôch a osobitých sídelných celkov. Tento typ krajiny sa viaže na silne členitý podhorský a horský reliéf. Súvisí s rôznym spôsobom kolonizácie (predovšetkým banícka a valašská kolonizácia).Krajina s výrazným podielom trvalých kultúr - patria sem rozsiahle plochy vinohradov, ovocných sadov, záhrad, plantáží, chme ľníc. Krajina sa väčšinou špecializuje na jednu plodinu, ktorá má výrazný trhový charakter. Sú tu špecifické poľnohospodárske stavby a aj osobité spoločenské zvyklosti.Prímestská po ľnohospodárska krajina - môže mať všetky kategórie poľnohospodárskej pôdy v závislosti od polohy mesta. Základom je orientácia poľnohospodárstva na plodiny a produkty, ktoré obyvateľstvo mesta potrebuje ku každodennej obžive a životu. Ide najmä o mlieko, mäso, zeleninu, ovocie a kvety.Po ľnohospodárske závodyIntenzívny po ľnohospodársky závod má vysoké vstupy a vysoké výstupy na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy. Vyznačuje sa pomerne značnou potrebou ľudskej práce a veľké investície. Uplatňuje sa na malých plochách v husto osídlených oblastiach.Extenzívny po ľnohospodársky závod má nízke vstupy a výstupy na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy. Uplatňuje sa v riedko osídlených oblastiach, kde poľnohospodári môžu využívať pestovanie plodín a chov dobytka na veľkých plochách pri minimálnych investíciach.Tri najvýznamnejšie plodiny, ktoré majú celosvetový význam vo výžive obyvate ľstva – pšenica, ryža, zemiaky.Najvýznamnejšia k ŕmna plodina a štát, ktorý je jej najväčším pestovateľom a vývozcom - kukurica, jej najväčším pestovateľom a vývozcom je USA,3 štáty, ktoré sú najvä čšími producentmi cukru - USA, Rusko, FrancúzskoPä ť hlavných obilninárskych oblastí sveta: juhovýchodná Európa, juh európskej časti Ruska a Ukrajina,prérie v USA a Kanade, Laplatská oblasť južnej Ameriky, juhovýchodní Austrália.Svetové prvenstvo v produkcii danej plodiny má a oblasti pestovania: a) ryža – Čína –(Východná Ázia, Južná Čína,, Malajzia, Indonézia, Karibsko – Panamská oblasť)b) kukurica – USA (Mexicko – Guatemala, Venezuela – Guayanský, Východná Afrika) c) kávovník - Brazília d) čajovník - IndiaŽivo číšna výroba sveta sa zameriava na tieto hlavné druhy hospodárskych zvierat: hovädzí doby tok, ošípané a ovce.Chov oviec: Austrália, Nový Zéland, Argentína Chov kur Chov ošípaných ( Čína, Holandsko, Belgicko, Dánsko, Kanada)Priemysel Moderný priemysel sa za čal rozvíjať od poslednej tretiny 18. storočia premenou feudálnych manufaktúr na prvé feudálne závody v Anglicku.Č initele, ktoré vplývajú na lokalizáciu priemyselných závodov: suroviny, energia, voda, pracovná sila, doprava, trh, poloha, finančný kapitál, ekologické činitele, aglomerácia.Suroviny - majú rozhodujúci vplyv na lokalizáciu závodu v prípade, že je ob Energia - v sú časnosti klesla závislosť lokalizácie priemyselných závodov od zdrojov energie. Iba priemyselné závody náročné na veľké objemy energetických zdrojov sa budujú v tesnej blízkosti ich ťažby. prípadne výroby; tepelné elektrárne, huty na výrobu železa.Voda - od vody sú závislé priemyselné závody náro čné na kvalitu vody alebo na veľký objem priemyselnej vody; pivovary, výroba kozmetiky, hlinikárne, výroba celulózy.Pracovná sila - nielen dostato čné množstvo pracovnej sily, ale aj jej kvalifikácia, zručnosť a v poslednom čase aj cena pracovnej sily môže ovplyvniť lokalizáciu priemyselného závodu.Doprava - dobré miestne aj medzi regionálne dopravné spojenie a jeho kvalita je dôležité na prepravu surovín a výrobkov a vplýva na lokalizáciu priemyselného závodu. Trh, miesto odbytu - schopnos ť oblasti odoberať výrobky priemyselného závodu je v niektorých prípadoch rozhodujúca; závody na výrobu stavebných hmôt, polygrafické závody, mäsokombináty.Aglomerácia - lokalizácia priemyselného závodu do aglomerácie umož ňuje využívať už existujúce zariadenia (vodovod, plynovod, elektrická sieť, sklady apod.).Poloha - prihliada sa na prírodné podmienky územia s cie ľom využiť ich pri stavbe závodu. Finančný kapitál - peniaze potrebné na investície, ich nedostatok spôsobuje ťažkosti pri budovaní nových závodov, prípadne pri rozvoji už existujúcich závodov.Vládna politika - vláda môže rôznymi nariadeniami podporova ť, prípadne brzdiť rozvoj priemyselných závodov v danom regióne.Ekologické činitele - uplatňujú a zohľadňujú sa pri výbere konkrétneho miesta lokalizácie priemyselného závodu.V mieste výskytu surovín sa lokalizujú tieto odvetvia priemyslu: sklársky, potravinársky, stavebných hmôt, drevársky.
Priemysel pod primárny - ťažba surovín zo zeme, oceánov a vzduchu (ťažobný priemysel), energetikasekundárny - strojová ve ľkovýroba tovarov (spracovateľský priemysel),terciárny - opravárenská činnosť, vybrané služby spojené s predajom priemyselných výrobkov.Priemysel sa delí: a) ťažobný priemyselb)energetika c) spracovate ľský priemyselŤažobný priemysel: Priemyselná výroba je tá časť materiálnej výroby, ktorá zahŕňa ťažbu nerastných surovín a palívNerastné suroviny delíme na tieto hospodársko-technické skupiny :energetické - uhlie, ropa, zemný plyn, metalurgické - železná ruda, bauxit, medená ruda, oloveno-zinkové rudy chemické - síra, pyrit, draselná so stavebné - vápenec, magnezit, tehliarske hliny, kaolín ropa - Perzský záliv, Mexický záliv, Severné more, severná Afrika, železná ruda - Austrália, Švédsko, India, Brazília, Rusko, Venezuela, cínová ruda - Indonézia, Malajzia, Thajsko, Bolívia, Peru medená ruda - Čile, Peru, Kanada, Zair, Zambia.Oblasti, ktoré majú najvä čšiu ťažbu:A. Rusko, USA, Mexiko, Ve ľká Británia - zemný plynB. Taliansko, Po ľsko, Španielsko - síraC. Austrália, Jamajka, Guinea, Ma ďarsko - bauxitD. Brazília, JAR, Ghana, India - mangán E. Kanada, Austrália, Rusko, Kuba - nikel F. Maroko, Tunisko, USA, Rusko - fosfáty G. Zair, Zambia, Kanada - kobalt Najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvie priemyslu v sú časnosti je strojárstvo dopravné strojárstvo a automobilový priemysel. Polovica produkcie je sústredená v USA a Rusku.b) energetika Hlavné tendencie vývoja svetového energetického hospodárstva: rýchle tempo rastu spotreby energie, zvyšovanie využívania primárnych zdrojov energie zmeny vo využívaní zdrojov energie, objavovanie a využívanie nových zdrojov energie existujúci a zvyšujúci sa rozpor medzi producentmi a spotrebite Typy elektrární: (tepelné, hydroelektrárne, jadrové elektrárne), alternatívne zdroje využívania energie: (geotermálne zdroje, veterná energia, solárna energia, prílivová energia) Hlavné problémy spojené s využívaním jadrovej energie sú nebezpe čenstvo možnosti nehody jadrového reaktora a nevyriešená otázka skladovania rádioaktívneho odpadu z jadrových elektrární.c)spracovate ľský priemyselhutníctvo: (výroba ocele: USA, KANADA, Japonsko) strojníctvo: -všeobecné strojárenstvo – výroba obrábacích strojov(Nemecko, Japonsko), -dopravné strojárenstvo(automobily- Japonsko (Nissan, Huynday), Nemecko (Mercedes), USA(Schewrolet), Francúzko (Renault, Citroen, Pegueot), Ve ľká Británia(Rols Rois)),Španielsko – Seat, Česko –Škoda...)-elektronika ( Nokia, Erikson, Motorola, Sonny,Panasonoic, Samsung, Orava,Toshiba) - elektrotechnika chemický priemysel(región J, a JV Ázie, Západoeurópsky, Severoamerický) spotrebný priemysel: textilný(Japonsko, Potravinársky priemysel: - závody orientované na suroviny: liehovary, konzervárne, cukrovary... – závody orientované na spotrebite ľa – výroba potravinárskych polotovarov, pekárne...Tabakový priemysel( Čína, USA)Doprava, cestovný ruch a zahrani čný obchodDoprava je súhrn činností, ktorými sa uskutočňuje cieľavedomé premiestňovanie nákladov a osôb v priestore. Úlohou dopravy je teda premiestňovanie nákladov a osôb.Dopravu pod ľa prostredia, v ktorom sa uskutočňuje, delíme na pevninskú, námornú a vzdušnú.Pevninskú ďalej delíme na suchozemskú a vodnú.Pod ľa druhu použitej dopravnej cesty existuje:a) Železni čb) ná doprava - významná je pri preprave veľkých nákladov na veľké vzdialenosti.c) Cestná doprava - jej výhoda spo čd) íva v pružnosti a schopnosti dopraviť osoby alebo tovar priamo na miesto doruče) enia.f) Vnútrozemská vodná doprava - využíva sa pri preprave tovaru ve ľkých objemov, je lacnejšia ako predchádzajúce dve.g) Potrubná doprava - využíva sa najmä pri preprave ropy, zemného plynu a iných kvapalín a plynov. h) Námorná doprava - zabezpe či) uje medzinárodnú dopravu hromadného tovaru (ropa, uhlie, rudy, obilie, drevo).j) Letecká doprava - využíva sa pri preprave osôb na ve ľké vzdialenosti, jej výhodou je rýchlosť.k) Špeciálne druhy dopravy - používajú sa v oblastiach s osobitým hospodárskym využitím alebo v extrémnych prírodných podmienkach. Zara ďujeme sem lanovky, pásovú dopravu, úzkokoľajné železnice, nosičl) ov, ťažné zvieratá a pod. Činitele, ktoré ovplyvňujú lokalizáciu dopravných systémov:1) sídelno-geografické podmienky 2) hospodársko-geografické podmienky 3) poloha oblasti a prírodné podmienky 4) osobitne tvary reliéfu Na rozvoj leteckej dopravy vplývajú najmä klimatické pomery: reliéf, ve ľké územné celky – veľké vzdialenosti.Smery vývoja dopravy rast rýchlosti dopravných prostriedkov, zvyšovanie prepravnej kapacity dopravných prostriedkov, zjednotenie dopravných ciest, dopravných zariadení a dopravných prostriedkov, koncentrácia prepráv na hlavné dopravné sústredenie pozornosti na znižovanie negatívnych vplyvov dopravy na životné prostredie. Charakteristické črty oblastí s modernou dopravou:dobre rozvinutá železni Železni čná doprava: rozlišujeme štyri základné typy železničnej dopravy.Európsky typ: historicky najstarší, využíva hustotu železni čnej siete, ktorá bola už vybudovaná v začiatkom 19 storočia.. Hlavné prepravné ťahy sú už modernizované, Vyznačuje sa vysokou frekventovanosťou vlakov, ale menšími nákladmi. Elektrifikovaných bolo viac než tretina.(Švajčiarsko 100%, Norsko, Švécko...)Severoamerický typ: riedka železni čná sieť s moderným vybavením. Nízka frekvencia vlakov ale vysoké náklady. Priemerná prepravná vzdialenosť je dvojnásobkom svetového priemeru.. Nie je elektrifikovaná, ale má dieselelektrickú trakciu , ktorá je výhodná v nepriaznivo sklonenom teréne.Ruský typ: je typický malou hustotou železni čnej siete - elektrifikované. Presun obrovského materiálu na veľké vzdialenosti, intenzívne využívané.Typ železníc v rozvojových krajinách: riedka, nevýkonná sie ť tratí spájajúca najčastejšie náleziská surovín s vývoznými prístavmi. Zaostalý dopravný park, malá frekvencia vlakov.Služby Služby sú druhy ekonomickej činnosti poskytujúce užitočný efekt, vo sfére výrobnej s spotrebnej.Druhy služieb a ich rozmiestnenie: sociálna starostlivos zdravotnícka starostlivos ťškolstvo finan čníctvoadministratíva a riadenie maloobchod zahrani čný obchodubytovanie a stravovanie telovýchova a rekreácia Hierarchia služieb vznikla na základe: a) výške dopytu po danom druhu služby. b) ve ľkosťou sídla: čím väčšie sídlo tým viac služiebCestovný ruch Predpoklady cestovného ruchu Selektívne predpoklady: ur Lokaliza čné predpoklady: prírodné podmienky: reliéf, podnebie, vodstvo, zoskupene rastlín a živočíchov), kultúrnohistorické podmienky: kultúrne pamiatky, ľudová architektúra, chrámy..Realiza čné predpoklady: komunikačná dostupnosť: časová dostupnosť, materiálno technická základňa: ubytovacie a stravovacie možnosti, doplnkové zariadenia – športové, kultúrne).Pod ľa prínosu hospodárstva delíme cestovný ruch :pasívny cestovný ruch: vycestovanie turistov do inej krajiny(pasívna platová bilancia) aktívny cestovný ruch: návšteva zahrani čnými turistami(aktívna platová bilancia).Oblasti cestovného ruchu (horský, prímorský, kultúrnohistorický): Horský cestovný ruch - predmetom záujmu je pestrý horský a vysokohorský reliéf, ktorý dáva možnosti na rozvoj letnej aj zimnej turistiky, horolezectva, zimných športov, rekreácie a klimatickej lie Prímorský cestovný ruch - sústre ďuje sa predovšetkým v blízkosti teplých morí. Medzi najnavštevovanejšie oblasti patrí európske Stredomorie, prímorské oblasti Atlantického a Tichého oceánu.Kultúrnohistorický cestovný ruch - turisticky prí ťažlivé je veľké množstvo kultúrnohistorických zaujímavostí, najmä historicky dôležité mestá; môžeme sem zahrnúť aj púte (náboženský cestovný ruch).Štáty, v ktorých sa na tvorbe hrubého domáceho produktu v sú časnosti významnou mierou podieľajú príjmy z cestovného ruchu:Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Španielsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko. Druhy cestovného ruchu : Rekreácia - je Agroturistika - je rekreácia na vidieku spojená s možnos ťou zapojiť sa do atraktívnych poľnohospodárskych aktivít. Napríklad sušenie sena, dojenie kráv, zber ovocia a pod. (Poľovnícky )-Lov na niektoré druhy vzácnych zvierat.Turisticko-športový cestovný ruch - zah ŕňa veľkú škálu činností, môžu to byť letné, zimné alebo celoročné športy a činnosti.Kúpe ľno-liečebný cestovný ruch - poskytuje preventívnu liečebnú starostlivosť. Rozlišujeme minerálne a termálne kúpele, klimatické kúpele a prímorské kúpele.Ku ľtúrno-poznávací - jeho hlavnou úlohou je poznávanie. Navštevujú sa rôzne objekty - hrady. zámky, kaštiele, múzeá, skanzeny, galérie, jaskyne, vodopády, národné parky, kultúrno-spoločenské podujatia a pod.Incentívny (ve ľtrhy, konferencie,výstavy)Formy v CR: dané d ĺžkou zájazdua)pobytový(týžd ňový, dvojtýždňový...)b)hviezdicový c)poznávací - putovný Zahrani Export - vývoz tovaru do zahrani čia.Import - dovoz tovaru zo zahrani Pasívna platobná bilancia - v styku so zahrani čím prevažujú výdaje nad príjmami.Aktívna platobná bilancia - v styku so zahrani čím prevažujú príjmy nad výdajmi.
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Hot News |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Bannery |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
