|
poznámky z geografie 1.časť
HUMÁNNA GEOGRAFIA
Humánna geografie sa zaoberá štúdiom socioekonomickej
sféry. Socioekonomická sféra je tvorená
ľudskou spoločnosťou
a jej hospodárskou činnosťou.
Jednotlivé zložky socioekonomickej sféry sú: obyvateľstvo, sídla,
poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, služby a cestovní ruch.
Základná zložka socioekonomickej sféry – obyvateľstvo,
sa rozdeľuje podľa charakteru hospodárskej
činnosti do
štyroch sektorov:
1) Primárny sektor - zahr ňuje
činnosti spojené so získavaním základných surovín -
lov, rybolov, ťažba surovín,
poľnohospodárstvo
2) Sekundárny sektor - je charakterizovaný premiest ňovaním
a spracovaním surovín priemysel, stavebníctvo, nákladná doprava.
3) Terciárny sektor - poskytuje rôzne druhy služieb
- služby obyvate ľstvu, osobná
doprava, obchod, cestovný ruch.
4) Kvartérny sektor - sústre ďuje
činnosti zaoberajúcu sa informáciami - školstvo,
veda, výskum, prenos informácií.
Obyvate ľstvo
Obyvate ľstvo
- hlavná zložka socioekonomickej sféry. Geografický
vedný odbor - geografia obyvateľstva
- študuje zákonitosti priestorového rozmiestnenia obyvateľstva
v rôznych historických, sociálnych a prírodných podmienkach.
RAST PO ČTU
OBYVATEĽSTVA
V roku 2000
ľudstvo dosiahlo počtu
6 miliárd osôb. Počet
obyvateľstva narastal
nerovnomerne v rôznych historických obdobiach, súviselo to so stupňom
rozvoja ľudskej spoločnosti a s celkovým dianím v
spoločnosti
(vojny, epidémie atd.).
V raste po čtu
obyvateľstva na Zemi
existujú tri výrazné obdobia:
1)Neolitická revolúcia (prechod
ľudstva od zberu plodín a lovu
zvierat k poľnohospodárstvu v 7. a 6 tisícročie pr.
n. l.). Zvýšené množstvo potravín vytvorilo podmienky pre rast počtu
obyvateľstva.
2) Priemyselná revolúcia (od druhej polovice
18.storo čia
sa industrializácia šírila zo západnej Európy do ostatných európskych
krajín a na ďalšie kontinenty).
Revolúcia ovplyvnila rast počtu obyvateľstva
a zasiahla i do územného rozmiestenia obyvateľstva.
3.)Technogenéza (obdobie od ˝. 20 st.- po dnešok) –
rozvoj informatiky, medicíny.
Demografická revolúcia (cyklus):
Prebehla v štyroch fázach.
Na za čiatku
bol prírastok obyvateľstva
malý vysoká pôrodnosť, vysoká úmrtnosť. (agrárna
spoločnosť
– jednoduché sídla, samozásobovanie, nízke nároky na život)
Druhá fáza bola charakterizovaná vysokou pôrodnos ťou
a znižujúcou sa úmrtnosťou – predlžovaním dĺžky ľudského života.
(prechodová spoločnosť
– ku industriálnej)
Tretia fáza sa pôrodnos ť
a úmrtnosť ustaľuje
na nízkych hodnotách – znižuje sa pôrodnosť
aj úmrtnosť.(industriálna
spol. – s vysokými nárokmi na život).
V štvrtej fáze je ve ľmi
nízky prírastok až úbytok obyvateľstva.(postindustriálna
spoločnosť
– luxus, emancipácia žien, sebectvo, vysoká životná úroveň)
ŠTRUKTÚRA OBYVATE ĽSTVA
Obyvate ľstvo
sveta je veľmi rôznorodé. Rozlišovacie znaky obyvateľstva sú biologické,
kultúrne a ekonomické.
Biologické znaky sem patrí pohlavie, vek a
celkový telesný vzh ľad.
Kultúrne znaky zahr ňujú
národnosť, jazyk,
vzdelanosť
a náboženstvo
Ekonomické ukazovatele sú hospodárska,
činnosť
a zamestnanosť
obyvateľstva.
ZLOŽENIE OBYVATE ĽSTVA
a) Pohlavie
Prirodzené biologické zákony spôsobili, že po čet
mužov a žien je na svete približne rovnaké. (Chlapcov sa rodí viac ako
dievčat,
ale mužská úmrtnosť
je vyššia, preto dochádza vo vyšších vekových skupinách k vyrovnaniu počtu
medzi oboma pohlaviami). Rozdiely vidieť,
medzi rozvinutým svetom – muži umierajú skôr ako ženy. Rozvojové krajiny
sú typické vyššou úmrtnosťou žien ako mužov. Súvisí to s postavením mužov
a žien v spoločnosti.
b) Vekové zloženie obyvate ľstva
Pod ľa
veku obyvateľstvo
delíme do skupín:
l) skupina predproduktívneho veku (do 14 rokov)
2) skupina produktívneho veku (14-65 rokov)
3) skupina poproduktívneho veku (nad 65 rokov)
Vo vekovom zložení obyvate ľstva
môžu byť medzi jednotlivými krajinami veľké
rozdiely - závisí to na stupni ich
hospodárskeho-spoločenského
rozvoja.
Grafické znázornenie vekového zloženia tzv. vekové
pyramídy, ktoré znázor ňujú
prípadné deformácie vo vekovej skladbe populácie.
TYP A -pyramída – zobrazuje progresívny typ populácie, vysoký
podiel mladého obyvate ľstva,
vždy nasledujúci ročník je početnejší(menej
rozvinuté krajiny)(Čína,
Africké krajiny)
TYP B –zvon – stacionárna populácia, ro čné
počty
narodených zostávajú rovnaké a ich početnosť
najmä v detskom veku je približne rovnaká.(Slovensko)
TYP C –urna – zmenšovaním po čtu
narodených, predstavuje regresívny typ vekovej štruktúry. (rozvinuté
krajiny, Maďarsko)
TYP D – kvapkovitý, vymieranie s chýbajúcou detskou zložkou
obyvate ľstva.(niektoré
kmene.)
vek
po četnosť
c) RASOVÉ ZLOŽENIE OBYVATE ĽSTVA
Rasa je skupina
ľudí, ktorú spája dlhodobý spoločný
vývoj, V jeho priebehu sa vplyvom rozmanitého prostredia vytvorili rovnaké
morfologické a fyziologické znaky (farba pleti, farba a tvar vlasov, očí,
tvar lebky, nosa atd.).
Na základe týchto znakov sa
ľudstvo rozdeľuje na rasy:
1) Rasa europoidná (biela)
2) Rasa mongoloidná (žltá)
3) Rasa ekvatoriálna ( čierna)
- táto rasa sa delí na dve skupiny -
negroidná (Afrika, USA, Brazília) a australoidná (Nová Guinea,
Melanézia, Južná India).
(Niektorí antropológovia považujú rasové skupiny
negroidné a australoidné za samostatné rasy) .
Naj častejšími
miešancami sú:
mestici (miešanci indiánov a belochov t. j.
rasy mongoloidnej a europoidnej)
mulati (miešanci
černochov
a belochov)
zambovia (miešanci indiánov a černochov).
Podiel rás na svetovej populácií a hlavné oblasti ich rozšírenia:
1) Rasa europoidná (asi 45 % obyvate ľstva)
Hlavné oblasti rozšírenia: Európa, severná Afrika (Arabi),
juhozápadná Ázia, India a pris ťahované
obyvateľstvo Severnej Ameriky, Južnej Ameriky, južná a východná
Austrália.
2) Rasa mongoloidná (asi 40 % obyvate ľstva)
Hlavné oblasti rozšírenia: východná, severovýchodná a
juhovýchodná Ázia a pôvodné obyvate ľstvo
Ameriky.
3) Rasa ekvatoriálna (asi 11 % obyvate ľstva)
Hlavné oblasti rozšírenia:
negroidná skupina (asi 10 % obyvate ľstva)
- Afrika na juh od Sahary a presťahované
obyvateľstvo Ameriky,
australoidná skupina (asi l % obyvate ľstva)
sever Austrálie, Nová Guinea a Sri Lanka.
4) Zmiešané rasové skupiny (asi 4 % obyvate ľstva)
Europoidná + australoidná - Srí Lanka, Maledivy
Australoidníá + mongoloidná - Polynézia
Europoidná + negroidná - východná Afrika, Latinská Amerika
Europoidná + mongoloidná - Latinská Amerika, stredná Ázia
d) JAZYKOVÁ A NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA
Národ je spolo čenstvo
ľudí, ktoré sa vyznačuje
spoločným
historickým vývojom na jednom územnom celku, s rovnakým stupňom
spoločenského a hospodárskeho rozvoja, spoločnou
kultúrou, jazykom a tradíciou .
Na Zemi existuje viac než 2000 národu, ktoré sa
výrazne líšia po čtom
svojich príslušníkov.
Najrozšírenejšie jazyky sveta 1997
|
Jazyk |
obyvate ľov. |
l |
čínština |
1150
|
2 |
angličtina |
400
|
3 |
ruština |
300
|
4 |
hinduiština |
290
|
5 |
arabčina |
200
|
6 |
španielčina |
200
|
7 |
portuga1čina |
180
|
8 |
bengálčina |
180
|
9 |
francúzština |
150
|
10 |
japončina |
125
|
.
Filológovia rozoznávajú na svete asi 6000 jazyku.
Jazyky, ktoré sa vyvinuli zo spolo čného
jazykového základu tvoria tzv. jazykové rodiny, ktorých sa
rozlišuje asi 30.
Najvä čšími
jazykovými rodinami sú indoeurópska(47%) a čínskotibetská
(22%).
Do indoeurópskej rodiny sa zara ďujú
slovanská, baltská, germánska, keltská, indoiránska jazyková skupina.
e) VZDELANOSTNÁ ŠTRUKTÚRA
Úrove ň
vzdelania obyvateľstva:
primárne – základné,
sekundárne – stredné
vysokoškolské - univerzitné
Negramotnos ť,
analfabetizmus (neznalosť
písať a čítať)
75% Ázia, 15% Afrika,6% Latinská Amerika.
Niektoré kmene, tradícia predávania informácií
ústne: „ke ď zomrie jeden
starý človek akoby zhorela jedna knižnica“
f) RELIGIÓZNA ŠTRUKTÚRA
Náboženstvo je ur čitá
forma spoločenského
vedomia. Je súčasťou
života spoločnosti,
pôsobí na myslenie a chovanie
ľudí. Typickým
príkladom pôsobenia na populačnú
politiku a demografický vývoj - vysoká pôrodnosť
v niektorých častiach
sveta napr. v juhovýchodnej Ázií.
Vä čšina
náboženstiev si vytvorili svoju organizáciu - cirkev, ktorá sa
stará o jej rozvoj a šírenie.
Náboženstvo s najvä čším
počtom
veriacich, ktorá má celosvetovú pôsobnosť,
nazývame svetové náboženstvo.
1) Kres ťanské
náboženstvo:
rímskokatolícke (južná, západná Európa, Latinská Amerika),
gréckokatolícke (východná Európa -Gréci),
pravoslávne(východná a juhovýchodná Európa –Rusi),
protestantské (severná Európa, Nemecko, USA, Austrália)
2) Islam – moslimské alebo mohamedánske náboženstvo -
Islam -Arabské krajiny. Moslimské náboženstvo je v severnej
Afrike, juhozápadnej a juhovýchodní Ázií.
3) Hinduizmus - jedno z najstarších náboženstiev
na svete. Hinduizmus je najrozšírenejšie náboženstvo v južnej Ázií.
Hinduistické komunity existujú v Latinskej Amerike, Afrike a v poslednej
dobe i v Európe.
4) Budhizmus - nábožensko-filozofický systém nazvaný pod ľa
zakladateľa
Budhu (563-483 pr. n. 1.)
Budhistické náboženstvo vzniklo ako reforma hinduizmu, je rozšírené v
južnej a juhovýchodnej Ázií.
Iné náboženstvá menšieho zastúpenia: judaizmus(Židia), šintoizmus(Japonsko)
Dynamika obyvate ľstva
PRIRODZENÝ POHYB OBYVATE ĽSTVA
Rast po čtu
obyvateľstva na Zemi závisí
na pomere medzi počtom
narodených a zomretých jedincov.
pôrodnos ť
(natalita) - Počet
narodených deti za určité
časové
obdobie (za 1 rok) uvádza sa v prepočte
na 1000 obyvateľov.
(V 50 – rokoch dosahovala 35%o súčasnosti
je len 26%o)
úmrtnos ť
(mortalita -Počet
zomretých za určité
časové
obdobie (obvykle za l rok) - uvádza sa v prepočte
na 1000 obyvateľov
danej oblasti.
Pôrodnos ť
je ovplyvňovaná:
podielom a po čtom
žien v tzv. ferti1nom veku
spolo čensko-hospodárskymi
pomermi
postavením ženy v rodine a v spolo čnosti
životnou úrov ňou.
Úmrtnos ť
je ovplyvňovaná:
a) s celkovou životnou úrov ňou
b)s úrov ňou
lekárskej starostlivosti.
Výsledkom týchto protichodných procesov je
prirodzený pohyb obyvate ľstva.
Ak je pôrodnosť
vyššia ako úmrtnosť,
ide o prirodzený prírastok, ak je pôrodnosť
nižší než úmrtnosť,
ide o prirodzený úbytok obyvateľstva.
Pp= N/S.1000 – M/S.1 000
Pp prirodzená prírastok,N- po čet
narodených, S - priemerný počet
obyvateľov, M – počet
zomretých.
Pod ľa prirodzeného
pohybu obyvateľstva delíme svet na 2 skupiny.
a) skupina zahrnuje prevažnú vä čšinu
krajín Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.
Prirodzený prírastok v týchto krajinách je okolo 30 %0. Je tu
vysoká pôrodnosť
a v dôsledku rozsiahlych zdravotníckych opatrení poklesla úmrtnosť
detí
b)Vyspelé krajiny Európy a Severnej Ameriky. Prirodzený prírastok
v tejto skupine je 5-10 %0. Nízky prírastok sa vysvet ľuje
zvýšeným podielom obyvateľstva
starších vekových skupín, zvýšenou zamestnanosťou
žien a nízkej pôrodnosti.
MECHANICKÝ POHYB OBYVATE ĽSTVA
Rast po čtu
obyvateľstva závisí tiež od
mechanického pohybu obyvateľstva .
a) S ťahovanie
(migrácia) Jedná sa o pohyb obyvateľstva
spojený so zmenou miesta pobytu.
Migrácia sa delí na:
migrácia trvalá (s kone čnou
zmenou trvalého pobytu),
migrácia do časná
(presídlenie na obmedzenú dobu),
migrácia sezónna (premiest ňovanie
behom určitých
období roku –dovolenky, služobné cesty)
migrácia denná (pravidelné dochádzanie za prácou a do školy).
P=(N-M+E-I)/S
N- natalita, M – mortalita, E – emigrácia, I- imigrácia, S -
priemerný po čet
obyvateľov
Rozlišuje sa migrácia vonkajšia (za hranice štátu) a migrácia
vnútorná (v rámci štátu – napr. urbanizácia).
K vonkajšej migrácií patrí emigrácia (vys ťahovanie)
a imigrácia (prisťahovanie).
Kde sú dôvody hlavne ekonomické, politické a náboženské. Cieľom
sú vyspelé štáty Európy a Severnej Ameriky.
Vnútorná migrácia je spojená najmä s urbanizáciou.
ROZMIESTNENIE OBYVATE ĽSTVA
NA ZEMI
Ľudstvo osídlilo zemský povrch
nerovnomerne. Asi 5 % celkovej rozlohy súše z toho pripadá: 75%
-Euroázia,5% S.Amerika,11% Afrika, 8% Južná Amerika,1%Austrália a oceánia)
Rozmiestnenie obyvate ľstva
ovplyvnilo:
Prírodné faktory:
a)Vzdialenos ť
od morského pobreží. Polovica
ľudstva je sústredená
na území vzdialenom menej než 200 km od pobreží.
b)Nadmorská výška.
60 % obyvate ľstva
žije v nadmorské výške do 200 m. n. m.
c)Podnebné podmienky.
Vä čšina
obyvateľstva
žije v miernych a teplých podnebných pásmach.
Socioekonomické faktory:
V minulosti z h ľadiska
poľnohospodárstva
bolo najviac osídlených oblastí s kvalitnými pôdami a s vhodnými
klimatickými pomermi.
V období rozkvetu priemyslu boli osídlené oblasti
ťažby
a spracovania nerastných surovín..
V 20 storo čí
sa stal hlavným činiteľom
pre rozmiestnenie obyvateľstva
proces urbanizácie.
Dôležitým ukazovate ľom
rozmiestnenia obyvateľstva je hustota zaľudnenia
t. j. pomer počtu
obyvateľov obývaného územia.
HLAVNÉ ZOSKUPENIE OBYVATE ĽSTVA
Približne ˝ svetového obyvate ľstva
žije v dvoch ázijských zoskupeniach (Východná Ázia:
Čína,
Japonsko), (Južná Ázia –India, Bangladéš, Pakistan, INDONÉZIA) – s výnimkou
Japonska, žije väčšina
ľudí vo vidieckych
sídlach a prevažne pracujú v poľnohospodárstve.
Európa (hl.Nemecko, Bemelux, Ve ľká
Británia)
Severovýchodné pobrežie Severnej Ameriky,
Juhovýchod Kanady, Juhozápad USA - Kalifornia - má najvyššiu hustotu
v urbanizovaných priestoroch a prevažne pracujú v priemyselnej oblasti.
Juhovýchodné pobrežie Brazílie a oblas ť
La Platy
Oblas ť
dolného toku rieky Níl
Juhovýchodná Austrália – Nový Južný Weles, Sidney
|
1994 |
|
|
2015 |
|
|
2050 |
|
l |
Čína |
1209 |
l |
Čína |
1441 |
l |
India |
1640 |
2 |
India |
919 |
2 |
India |
1264 |
2 |
Čína |
1606 |
3 |
USA |
261 |
3 |
USA |
309 |
3 |
Pakistan |
382 |
4 |
Indonézia |
195 |
4 |
Indonézia |
252 |
4 |
USA |
349 |
5 |
Brazília |
159 |
5 |
Pakistan |
236 |
5 |
Nigéria |
339 |
6 |
Rusko |
147 |
6 |
Brazília |
210 |
6 |
Indonézia |
319 |
7 |
Pakistan |
137 |
7 |
Nigéria |
191 |
7 |
Brazília |
264 |
8 |
Japonsko |
125 |
8 |
Bangladéš |
175 |
8 |
Bangladéš |
239 |
9 |
Bangladéš |
118 |
9 |
Rusko |
142 |
9 |
Etiópia |
194 |
10 |
Nigéria |
109 |
10 |
Japonsko |
126 |
10 |
Zair |
164 |
Tab.naj ľudnatejšie
štáty sveta
Sídla
Osídlenie je súbor sídel na území, v ktorých prebiehajú
základné aktivity obyvate ľstva.
Diferenciácia sídel:
Sídlo: základná jednotka osídlenia, ktorú tvorí
akéko ľvek obývané a
priestorovo
oddelené zoskupenie bytových a nebytových objektov
Obec: Samostatný samosprávny územný celok, ktorý
tvorí jedno alebo viac sídel. (Zdržuje ob čanov,
ktorí majú na jej území trvalý pobyt.).
Obec delíme na: a) vidiecka obec(rozptýlená,
skupinová)
b) mesto
vidiecka obec sídlo alebo zoskupenie sídiel s malým
po čtom
obyvateľov prevažne do 2000
obyvateľov.
mesto je sídlo alebo zoskupenie sídel, ktorého po čet
obyvateľov sa pohybuje v rozpätí
prevažne od 2000 do 100 000 obyvateľov.
Integrácia sídel
Zlu čovanie
a zrastanie sídel, zosilňovanie
vzájomných väzieb medzi sídlami.
ve ľkomesto:
viac obyvateľov ako 100 000
metropola: je ve ľkomesto,
ku ktorému spadá určité
väčšie
územie. Je sídlom centrálnych inštitúcií a orgánov. (okolo 500 000
ľudí) Svetové metropoly:
New York, Mexiko City)
kontinentálne metropoly: Brusel, Montreál, štátne a
národné metropoly.
mestská aglomerácia: je zoskupenie mesta a
okolitých sídel s intenzívnymi vzájomnými väzbami. (mesto vytvára so
svojimi aglomerovaným zázemím súvislý celok nerešpektujúci
administratívne hranice. (Bratislava, Budapeš ť,
Varšava)
konurbácia: zoskupenie miest, ktoré sú navzájom
prepojené a v jednotlivých funkciách sa navzájom dop ĺňajú
(Liverpool – Manchaster, Porýnie –Porúrie)
Megalopolis: rozsiahle územie, na ktorom sú
aglomerácie, ve ľkomestá a
mestá navzájom úzko prepojené, prípadne i zrastené do jedného celku.
Môže sa rozprestierať aj na niekoľkých kilometroch- (ide o
superkonurbáciu) (Východo - atlantický megalopolis: (Bos-Was),
veľkých jazier (Chi –
Pits),Togaído (Tokio-Nagoja-Ósaka)
Štruktúra sídel:
A)vonkajšia
a)ve ľkostná
štruktúra- progresívna ( Južná Amerika),
stagnácia(New York),regresívna(Banská Štiavnica).
b)funk čná
štruktúra: sídla s vlastnou ekonomickou základňou
a bez ekonomickej základne(spálne) (monofunkčné,
polyfunkčné).
B)vnútorná – je výsledkom komplikovaného
historického vývoja, po čas
ktorého prebieha jeho vnútorná diferenciácia.
Čím je mesto
staršie tým je jeho vnútorná diferenciácia zložitejšia.
(rôzna architektúra, rozmiestnenie na základe budovania
centra v rozli čných
historických obdobiach.)
Urbanizácia: prejav vnútornej migrácie pohyb
obyvate ľstva do miest. Podiel
mestského obyvateľstva vo všeobecnosti narastá po roku 2000 až presahuje
polovicu svetovej populácie.
V menej rozvinutých krajinách, tento trend narastá
(mestá sa dostávajú na úrove ň
štátov –Latinská Amerika). Ale maximum bude
menšie ako bolo v rozvinutých krajinách,
Viac rozvinutých regiónoch tento trend klesá.
Najviac mestského obyvate ľstva
bolo v roku 1955 -1960.
Prognóza do budúcnosti, trend bude klesa ť
aj v rozvojových krajinách.
Hospodárstvo
1. Základné fázy ekonomického cyklu: recesia (kríza),
depresia(dno), expanzia (oživenie), konjunktúra (vrchol).
2. Základné hospodárske sektory: primárny, sekundárny, terciárny,
kvartérny.
3. HDP = hrubý domáci produkt.
Je to sú čet
finálnych výrobkov a služieb vytvorených na území daného štátu vyjadrený v
bežných cenách spravidla za rok.
Po ľnohospodárstvo
Primárna sféra hospodárstva: po ľnohospodárstvo,
lesohospodárstvo, rybolov, lov zveri, ťažba nerastných surovín.
Hlavným obsahom po ľnohospodárstva
je – biologická prvovýroba
Lokalizáciu po ľnohospodárstva
na svete ovplyvňujú
prírodné –(teplota, zrážky, vietor, svetlo),
pôda (typ pôdy, druh pôdy, úrodnos ť),
reliéf (nadmorská výška, svahovitosť),
socioekonomické
činitele –
(úroveň
spoločnosti, doprava, trh, vlastníctvo pôdy,
pracovná sila, veľkosť
poľnohospodárskeho závodu, mechanizácia, chemizácia a intenzita výroby).
Delí sa na: rastlinnú a živo číšnu
Základom rastlinnej výroby je po ľnohospodárska
pôda: a) orná,
s trvale trávnatými porastami, a s trvalými kultúrami.
a)rastlinná výroba sa delí na: produkcia potravín,
krmovín, technických plodín, pochutín.
(obilniny, zemiaky,
ľan, konope, bavlník, cukrová repa,
olejniny, vinič, chmeľ,
ovocie, čaj, káva…)
b)živo číšna
výroba: produkty pre výživu obyvateľstva:
mäso, vajcia, mlieko., spracovateľský
priemysel: vlna, koža.,
ťažná sila
Typy po ľnohospodárskej
krajiny:
Orá činová
krajina - vyznačuje
sa nedostatkom stromovej vegetácie, má vysokú hustotu obyvateľstva
a dopravných sietí. Podiel ornej pôdy z celkovej poľnohospodárskej
pôdy je viac ako 60 %. Vyskytuje sa väčšinou
na nížinách, v kotlinách a pahorkatinách. Prevažuje tu pestovanie
obilnín, technických plodín a krmovín na ornej pôde. Všetko sú to
prevažne jednoročné
rastliny.
Trávnatá lú čno-pasienkarska
krajina - zásah
človeka
v trávnatej krajine nie je veľký.
V porovnaní s oráčinovou krajinou má viac
stromovej vegetácie, značná
časť
je porastená krovinami. Územie je riedko osídlené, má riedku sieť
komunikácií. Nachádza sa na území, kde človek
odstránil pôvodnú lesnú vegetáciu a nahradil ju trávnatou plochou.
Okrem chovu dobytka a oviec sa využíva na cestovný ruch.
Krajina so zmiešanými kultúrami - je územie,
kde sa striedajú malé plochy lesov, orá činy,
trávnatých plôch a osobitých sídelných celkov. Tento typ krajiny sa
viaže na silne členitý
podhorský a horský reliéf. Súvisí s rôznym spôsobom kolonizácie (predovšetkým
banícka a valašská kolonizácia).
Krajina s výrazným podielom trvalých kultúr -
patria sem rozsiahle plochy vinohradov, ovocných sadov, záhrad,
plantáží, chme ľníc.
Krajina sa väčšinou špecializuje na jednu
plodinu, ktorá má výrazný trhový charakter. Sú tu špecifické poľnohospodárske
stavby a aj osobité spoločenské zvyklosti.
Prímestská po ľnohospodárska
krajina - môže mať
všetky kategórie poľnohospodárskej pôdy v závislosti od polohy mesta.
Základom je orientácia poľnohospodárstva na plodiny a produkty,
ktoré obyvateľstvo mesta potrebuje ku každodennej obžive a životu.
Ide najmä o mlieko, mäso, zeleninu, ovocie a kvety.
Po ľnohospodárske
závody
Intenzívny po ľnohospodársky
závod má vysoké vstupy a vysoké výstupy na
jeden hektár poľnohospodárskej
pôdy. Vyznačuje
sa pomerne značnou
potrebou ľudskej práce a veľké
investície. Uplatňuje sa na malých plochách v husto osídlených
oblastiach.
Extenzívny po ľnohospodársky
závod má nízke vstupy a výstupy na jeden
hektár poľnohospodárskej
pôdy. Uplatňuje
sa v riedko osídlených oblastiach, kde poľnohospodári môžu využívať
pestovanie plodín a chov dobytka na veľkých plochách pri minimálnych
investíciach.
Tri najvýznamnejšie plodiny, ktoré majú
celosvetový význam vo výžive obyvate ľstva
– pšenica, ryža, zemiaky.
Najvýznamnejšia k ŕmna
plodina a štát, ktorý je jej najväčším
pestovateľom a vývozcom -
kukurica, jej najväčším pestovateľom
a vývozcom je USA,
3 štáty, ktoré sú najvä čšími
producentmi cukru - USA, Rusko, Francúzsko
Pä ť
hlavných obilninárskych oblastí sveta:
juhovýchodná Európa, juh európskej
časti
Ruska a Ukrajina,prérie v USA a Kanade, Laplatská oblasť
južnej Ameriky, juhovýchodní Austrália.
Svetové prvenstvo v produkcii danej plodiny má a oblasti
pestovania:
a) ryža –
Čína –(Východná
Ázia, Južná Čína,,
Malajzia, Indonézia, Karibsko – Panamská oblasť)
b) kukurica – USA (Mexicko – Guatemala, Venezuela –
Guayanský, Východná Afrika)
c) kávovník - Brazília
d) čajovník
- India
Živo číšna
výroba sveta sa zameriava na tieto hlavné druhy hospodárskych zvierat:
hovädzí doby tok, ošípané a ovce.
Chov oviec: Austrália, Nový Zéland, Argentína
Chov kur čiat:
(mäso, vajcia, perie) – Severná Amerika,
Európa
Chov ošípaných ( Čína,
Holandsko, Belgicko, Dánsko, Kanada)
Priemysel
Moderný priemysel sa za čal
rozvíjať od
poslednej tretiny 18. storočia
premenou feudálnych manufaktúr na prvé feudálne závody v Anglicku.
Č initele, ktoré vplývajú na lokalizáciu
priemyselných závodov: suroviny, energia, voda,
pracovná sila, doprava, trh, poloha, finančný
kapitál, ekologické činitele,
aglomerácia.
Suroviny - majú rozhodujúci vplyv na lokalizáciu závodu v
prípade, že je ob ťažné
alebo ekonomicky nevýhodné suroviny prepravovať; napr. huty na výrobu
železa, magnezitky, cukrovary, drevospracujúce závody.
Energia - v sú časnosti
klesla závislosť
lokalizácie priemyselných závodov od zdrojov energie. Iba priemyselné
závody náročné na veľké
objemy energetických zdrojov sa budujú v tesnej blízkosti ich ťažby.
prípadne výroby; tepelné elektrárne, huty na výrobu železa.
Voda - od vody sú závislé priemyselné závody
náro čné
na kvalitu vody alebo na veľký
objem priemyselnej vody; pivovary, výroba kozmetiky, hlinikárne,
výroba celulózy.
Pracovná sila - nielen dostato čné
množstvo pracovnej sily, ale aj jej kvalifikácia, zručnosť
a v poslednom čase aj cena pracovnej sily môže
ovplyvniť lokalizáciu
priemyselného závodu.
Doprava - dobré miestne aj medzi regionálne
dopravné spojenie a jeho kvalita je dôležité na prepravu surovín a
výrobkov a vplýva na lokalizáciu priemyselného závodu.
Trh, miesto odbytu - schopnos ť
oblasti odoberať výrobky priemyselného závodu je v niektorých
prípadoch rozhodujúca; závody na výrobu stavebných hmôt, polygrafické
závody, mäsokombináty.
Aglomerácia - lokalizácia priemyselného závodu
do aglomerácie umož ňuje
využívať už existujúce zariadenia (vodovod, plynovod, elektrická sieť,
sklady apod.).
Poloha - prihliada sa na prírodné podmienky
územia s cie ľom využiť
ich pri stavbe závodu. Finančný kapitál -
peniaze potrebné na investície, ich nedostatok spôsobuje
ťažkosti pri budovaní nových
závodov, prípadne pri rozvoji už existujúcich závodov.
Vládna politika - vláda môže rôznymi
nariadeniami podporova ť,
prípadne brzdiť rozvoj priemyselných závodov v danom regióne.
Ekologické
činitele
- uplatňujú a zohľadňujú
sa pri výbere konkrétneho miesta lokalizácie priemyselného závodu.
V mieste výskytu surovín sa lokalizujú tieto odvetvia priemyslu:
sklársky, potravinársky, stavebných hmôt, drevársky.
Priemysel pod ľa
postavenia výrobného procesu k východiskovým surovinám delíme na:
primárny - ťažba
surovín zo zeme, oceánov a vzduchu (ťažobný priemysel), energetika
sekundárny - strojová ve ľkovýroba
tovarov (spracovateľský priemysel),
terciárny - opravárenská
činnosť,
vybrané služby spojené s predajom priemyselných výrobkov.
Priemysel sa delí:
a) ťažobný priemysel
b)energetika
c) spracovate ľský
priemysel
Ťažobný priemysel:
Priemyselná výroba je tá časť
materiálnej výroby, ktorá zahŕňa ťažbu nerastných surovín a palív
Nerastné suroviny delíme na tieto hospodársko-technické skupiny :
energetické - uhlie, ropa, zemný plyn,
metalurgické - železná ruda, bauxit, medená ruda,
oloveno-zinkové rudy
chemické - síra, pyrit, draselná so ľ
stavebné - vápenec, magnezit, tehliarske hliny, kaolín
ropa - Perzský záliv, Mexický záliv, Severné more, severná
Afrika,
železná ruda - Austrália, Švédsko, India, Brazília, Rusko,
Venezuela,
cínová ruda - Indonézia, Malajzia, Thajsko, Bolívia, Peru
medená ruda - Čile,
Peru, Kanada, Zair, Zambia.
Oblasti, ktoré majú najvä čšiu
ťažbu:
A. Rusko, USA, Mexiko, Ve ľká
Británia - zemný plyn
B. Taliansko, Po ľsko,
Španielsko - síra
C. Austrália, Jamajka, Guinea, Ma ďarsko
- bauxit
D. Brazília, JAR, Ghana, India - mangán
E. Kanada, Austrália, Rusko, Kuba - nikel
F. Maroko, Tunisko, USA, Rusko - fosfáty
G. Zair, Zambia, Kanada - kobalt
Najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvie priemyslu v sú časnosti
je strojárstvo dopravné strojárstvo a automobilový priemysel. Polovica
produkcie je sústredená v USA a Rusku.
b) energetika
Hlavné tendencie vývoja svetového energetického hospodárstva:
rýchle tempo rastu spotreby energie,
zvyšovanie využívania primárnych zdrojov energie
zmeny vo využívaní zdrojov energie,
objavovanie a využívanie nových zdrojov energie
existujúci a zvyšujúci sa rozpor medzi producentmi a spotrebite ľmi
zdrojov energie.
Typy elektrární: (tepelné, hydroelektrárne,
jadrové elektrárne), alternatívne zdroje využívania energie: (geotermálne
zdroje, veterná energia, solárna energia, prílivová energia)
Hlavné problémy spojené s využívaním jadrovej
energie sú nebezpe čenstvo
možnosti nehody jadrového reaktora a nevyriešená otázka skladovania
rádioaktívneho odpadu z jadrových elektrární.
c)spracovate ľský
priemysel
hutníctvo: (výroba ocele: USA, KANADA, Japonsko)
strojníctvo:
-všeobecné strojárenstvo – výroba obrábacích
strojov(Nemecko, Japonsko),
-dopravné strojárenstvo(automobily- Japonsko (Nissan,
Huynday), Nemecko (Mercedes), USA(Schewrolet), Francúzko (Renault,
Citroen, Pegueot), Ve ľká
Británia(Rols Rois)),Španielsko – Seat,
Česko –Škoda...)
-elektronika ( Nokia, Erikson, Motorola,
Sonny,Panasonoic, Samsung, Orava,Toshiba)
- elektrotechnika
chemický priemysel(región J, a JV Ázie,
Západoeurópsky, Severoamerický)
spotrebný priemysel: textilný(Japonsko,
Čína),
Odevný(Paríž, Rím, New York), obuvnícky, nábytkársky,
klenotnícky(India, Španielsko, Turecko, Grécko)iné.
Potravinársky priemysel: - závody orientované na
suroviny: liehovary, konzervárne, cukrovary... – závody orientované
na spotrebite ľa –
výroba potravinárskych polotovarov, pekárne...
Tabakový priemysel( Čína,
USA)
Doprava, cestovný ruch a zahrani čný
obchod
Doprava je súhrn činností,
ktorými sa uskutočňuje
cieľavedomé premiestňovanie nákladov a osôb v priestore. Úlohou dopravy je
teda premiestňovanie nákladov a osôb.
Dopravu pod ľa
prostredia, v ktorom sa uskutočňuje, delíme na pevninskú, námornú a
vzdušnú.
Pevninskú ďalej delíme
na suchozemskú a vodnú.
Pod ľa druhu použitej
dopravnej cesty existuje:
a) Železni čb)
ná doprava - významná je pri preprave veľkých
nákladov na veľké vzdialenosti.
c) Cestná doprava - jej výhoda spo čd)
íva v pružnosti a schopnosti dopraviť
osoby alebo tovar priamo na miesto doruče)
enia.
f) Vnútrozemská vodná doprava - využíva sa pri preprave tovaru
ve ľkých objemov, je
lacnejšia ako predchádzajúce dve.
g) Potrubná doprava - využíva sa najmä pri preprave ropy,
zemného plynu a iných kvapalín a plynov.
h) Námorná doprava - zabezpe či)
uje medzinárodnú dopravu hromadného tovaru (ropa, uhlie, rudy,
obilie, drevo).
j) Letecká doprava - využíva sa pri preprave osôb na ve ľké
vzdialenosti, jej výhodou je rýchlosť.
k) Špeciálne druhy dopravy - používajú sa v oblastiach s
osobitým hospodárskym využitím alebo v extrémnych prírodných
podmienkach. Zara ďujeme
sem lanovky, pásovú dopravu, úzkokoľajné železnice, nosičl)
ov, ťažné zvieratá a
pod.
Činitele,
ktoré ovplyvňujú lokalizáciu
dopravných systémov:
1) sídelno-geografické podmienky
2) hospodársko-geografické podmienky
3) poloha oblasti a prírodné podmienky
4) osobitne tvary reliéfu
Na rozvoj leteckej dopravy vplývajú najmä klimatické pomery: reliéf,
ve ľké územné celky – veľké
vzdialenosti.
Smery vývoja dopravy :
rast rýchlosti dopravných prostriedkov,
zvyšovanie prepravnej kapacity dopravných prostriedkov,
zjednotenie dopravných ciest, dopravných zariadení a dopravných
prostriedkov,
koncentrácia prepráv na hlavné dopravné
ťahy,
sústredenie pozornosti na znižovanie negatívnych vplyvov dopravy
na životné prostredie.
Charakteristické
črty oblastí
s modernou dopravou:
dobre rozvinutá železni čná
aj cestná doprava s výraznou hierarchiou ciest a železníc, hustá sieť
letísk, svoje miesto tu má aj vnútrozemská vodná doprava a potrubná
doprava. Podľa osobitostí hospodárskych a prírodných podmienok vznikla
aj široká škála špeciálnych druhov dopravy.
Železni čná
doprava: rozlišujeme štyri základné typy železničnej
dopravy.
Európsky typ: historicky najstarší, využíva
hustotu železni čnej
siete, ktorá bola už vybudovaná v začiatkom
19 storočia..
Hlavné prepravné ťahy sú
už modernizované, Vyznačuje sa vysokou
frekventovanosťou vlakov,
ale menšími nákladmi. Elektrifikovaných bolo viac než tretina.(Švajčiarsko
100%, Norsko, Švécko...)
Severoamerický typ: riedka železni čná
sieť s moderným vybavením.
Nízka frekvencia vlakov ale vysoké náklady.
Priemerná prepravná vzdialenosť
je dvojnásobkom svetového priemeru.. Nie je elektrifikovaná, ale má
dieselelektrickú trakciu , ktorá je výhodná v nepriaznivo
sklonenom teréne.
Ruský typ: je typický malou hustotou železni čnej
siete - elektrifikované. Presun obrovského materiálu na veľké
vzdialenosti, intenzívne využívané.
Typ železníc v rozvojových krajinách: riedka,
nevýkonná sie ť tratí
spájajúca najčastejšie náleziská surovín s vývoznými
prístavmi. Zaostalý dopravný park, malá frekvencia vlakov.
Služby
Služby sú druhy ekonomickej
činnosti
poskytujúce užitočný
efekt, vo sfére výrobnej s spotrebnej.
Druhy služieb a ich rozmiestnenie:
sociálna starostlivos ť
zdravotnícka starostlivos ť
školstvo
finan čníctvo
administratíva a riadenie
maloobchod
zahrani čný
obchod
ubytovanie a stravovanie
telovýchova a rekreácia
Hierarchia služieb vznikla na základe:
a) výške dopytu po danom druhu služby.
b) ve ľkosťou
sídla: čím väčšie
sídlo tým viac služieb
Cestovný ruch
Predpoklady cestovného ruchu
Selektívne predpoklady: ur čuje,
kto a v akej miere sa zúčastňuje
cestovného ruchu ( urbanizačné
– typická aktivita mestského obyvateľstva,
demografické –s rastúcou hustotou
obyvateľstva narastá
vzťah k cestovaniu, sociálne –
ekonomická aktivita, zamestnaný
ľudia, dôchodcovia)
Lokaliza čné
predpoklady: prírodné podmienky: reliéf, podnebie, vodstvo,
zoskupene rastlín a živočíchov),
kultúrnohistorické podmienky: kultúrne pamiatky,
ľudová architektúra, chrámy..
Realiza čné
predpoklady: komunikačná
dostupnosť:
časová
dostupnosť,
materiálno technická základňa:
ubytovacie a stravovacie možnosti, doplnkové zariadenia – športové,
kultúrne).
Pod ľa
prínosu hospodárstva delíme cestovný ruch :
pasívny cestovný ruch: vycestovanie turistov do
inej krajiny(pasívna platová bilancia)
aktívny cestovný ruch: návšteva zahrani čnými
turistami(aktívna platová bilancia).
Oblasti cestovného ruchu
(horský, prímorský, kultúrnohistorický):
Horský cestovný ruch - predmetom záujmu je
pestrý horský a vysokohorský reliéf, ktorý dáva možnosti na rozvoj
letnej aj zimnej turistiky, horolezectva, zimných športov, rekreácie a
klimatickej lie čby.
Prímorský cestovný ruch - sústre ďuje
sa predovšetkým v blízkosti teplých morí. Medzi najnavštevovanejšie
oblasti patrí európske Stredomorie, prímorské oblasti Atlantického a
Tichého oceánu.
Kultúrnohistorický cestovný ruch - turisticky
prí ťažlivé je veľké
množstvo kultúrnohistorických zaujímavostí, najmä historicky dôležité
mestá; môžeme sem zahrnúť aj púte (náboženský cestovný ruch).
Štáty, v ktorých sa na tvorbe hrubého domáceho produktu v sú časnosti
významnou mierou podieľajú
príjmy z cestovného ruchu:
Belgicko, Bulharsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Španielsko, Rakúsko,
Portugalsko, Fínsko.
Druhy cestovného ruchu :
Rekreácia - je časť
voľného času, počas
ktorého sa človek
venuje obnove telesných a duševných síl. Napríklad práca v záhradke,
chatárstvo a pod.
Agroturistika - je rekreácia na vidieku spojená s možnos ťou
zapojiť sa do atraktívnych poľnohospodárskych aktivít. Napríklad
sušenie sena, dojenie kráv, zber ovocia a pod.
(Poľovnícky
)-Lov na niektoré druhy vzácnych zvierat.
Turisticko-športový cestovný ruch - zah ŕňa
veľkú škálu činností, môžu to byť
letné, zimné alebo celoročné športy a
činnosti.
Kúpe ľno-liečebný
cestovný ruch - poskytuje preventívnu liečebnú
starostlivosť.
Rozlišujeme minerálne a termálne kúpele, klimatické kúpele a
prímorské kúpele.
Ku ľtúrno-poznávací
- jeho hlavnou úlohou je poznávanie.
Navštevujú sa rôzne objekty - hrady. zámky, kaštiele, múzeá,
skanzeny, galérie, jaskyne, vodopády, národné parky, kultúrno-spoločenské
podujatia a pod.
Incentívny (ve ľtrhy,
konferencie,výstavy)
Formy v CR: dané d ĺžkou
zájazdu
a)pobytový(týžd ňový,
dvojtýždňový...)
b)hviezdicový
c)poznávací - putovný
Zahrani čný
obchod
Export - vývoz tovaru do zahrani čia.
Import - dovoz tovaru zo zahrani čia.
Pasívna platobná bilancia - v styku so zahrani čím
prevažujú výdaje nad príjmami.
Aktívna platobná bilancia - v styku so zahrani čím
prevažujú príjmy nad výdajmi.
|